Črevný mikrobióm netreba „opravovať“ jedným probiotikom alebo špeciálnym doplnkom. Najväčší význam má prostredie, ktoré črevným mikroorganizmom vytvárame každý deň – najmä tým, čo pravidelne jeme.

Dôležitým základom je vláknina a pestrosť potravín. Zelenina, strukoviny podľa tolerancie, orechy, semienka, bobuľové ovocie či ďalšie minimálne spracované rastlinné potraviny poskytujú črevným baktériám látky, ktoré môžu fermentovať. Pri tomto procese vznikajú aj mastné kyseliny s krátkym reťazcom, napríklad butyrát, ktoré majú význam pre prostredie hrubého čreva. Aktuálny konsenzus ISAPP považuje stravu za jeden z významných faktorov ovplyvňujúcich črevné zdravie, zároveň však upozorňuje, že reakcia na rovnakú stravu sa medzi ľuďmi môže výrazne líšiť.

Zaujímavé sú aj fermentované potraviny – napríklad kefír, kvalitný jogurt, kyslá kapusta alebo kimchi. V malej 17-týždňovej štúdii na ľuďoch viedol vyšší príjem fermentovaných potravín k zvýšeniu mikrobiálnej diverzity a poklesu viacerých zápalových markerov. Je to zaujímavý výsledok, ale jedna relatívne malá štúdia ešte neznamená, že fermentované potraviny budú mať rovnaký účinok u každého.

Za rozumnejšie považujem budovať mikrobióm cez bežnú stravu než naháňať jednotlivé „dobré baktérie“. Pestrosť, dostatok vhodnej vlákniny, fermentované potraviny podľa tolerancie a minimum vysoko spracovaných potravín vytvárajú lepší základ než náhodne zvolený probiotický doplnok.

A platí aj jednoduchá vec: ak po prudkom zvýšení vlákniny vznikne výrazné nafukovanie alebo tráviace ťažkosti, nie je potrebné tlačiť množstvo nasilu. Črevo často lepšie zvládne postupné zmeny než náhly prechod na veľké dávky fermentovateľnej vlákniny.