Chronologický vek hovorí, koľko rokov uplynulo od nášho narodenia. Biologický vek sa snaží odhadnúť niečo iné – v akom stave je naše telo v porovnaní s inými ľuďmi podobného veku.

Biologický vek však dnes nevieme zmerať jedným presným testom. Odhaduje sa z rôznych ukazovateľov, napríklad z krvných biomarkerov, krvného tlaku, funkcie obličiek a pečene, telesného zloženia, svalovej sily, kondície, zobrazovacích vyšetrení alebo zmien v DNA. Existujú aj modely založené na krvných proteínoch či epigenetických hodinách.

A práve preto môže každý takýto test ukázať trochu iný výsledok. Neexistuje zatiaľ jeden všeobecne uznávaný test, ktorý by dokázal povedať „tvoje telo má presne 47 rokov“. Jednotlivé metódy sledujú odlišné časti procesu starnutia.

Navyše sa ukazuje, že jednotlivé orgány nemusia starnúť rovnakým tempom. Srdce a cievy môžu byť vo veľmi dobrom stave, zatiaľ čo svaly, obličky alebo iný systém môžu vykazovať známky rýchlejšieho starnutia. Štúdie založené na krvných proteínoch aj ďalších ukazovateľoch tento rozdiel medzi orgánmi ukázali aj u ľudí.

Preto mi dáva väčší zmysel pozerať sa na celkový profil človeka než na jedno číslo biologického veku. Glukóza a inzulín, krvný tlak, lipidy, obvod pása, funkcia obličiek, svalová sila či VO₂max nám hovoria o rôznych oblastiach zdravia a starnutia.

Biologický vek je teda užitočný spôsob, ako premýšľať o stave organizmu, ale nie je to dátum vyrazený na našom tele. Dôležitejšie než otázka „koľko rokov má moje telo?“ je vedieť, ktoré jeho systémy fungujú dobre a kde máme priestor niečo zlepšiť.