Inzulínová rezistencia je stav, keď bunky tela prestávajú na inzulín reagovať tak dobre ako predtým. Inzulín je hormón, ktorý pomáha dostať glukózu z krvi do buniek, kde ju telo môže využiť ako zdroj energie.

Keď bunky na inzulín reagujú slabšie, pankreas ho musí vyrábať viac, aby dosiahol rovnaký účinok a udržal hladinu cukru v krvi v normálnom rozmedzí. Preto môže mať človek ešte normálnu glukózu v krvi, ale zároveň už zvýšenú hladinu inzulínu.

Či môžeš mať inzulínovú rezistenciu, sa dá najlepšie posúdiť z krvných výsledkov spolu s ďalšími ukazovateľmi metabolického zdravia. Samotná glukóza nalačno nestačí, pretože môže zostať ešte dlho normálna, aj keď telo už potrebuje na jej udržanie viac inzulínu.

Užitočné je preto pozrieť sa najmä na glukózu a inzulín nalačno, HOMA-IR a HbA1c. Ďalšie informácie môžu priniesť triglyceridy, HDL cholesterol, obvod pása a krvný tlak. V niektorých prípadoch môže byť užitočný aj záťažový test s glukózou a inzulínom.

Inzulínová rezistencia sa preto neposudzuje podľa jedného čísla. Dôležité je, ako jednotlivé výsledky vyzerajú spolu a či ukazujú, že telo potrebuje na udržanie glukózy pod kontrolou viac inzulínu, než by bolo bežne potrebné.