Epigenetické hodiny sú matematické modely, ktoré sa snažia odhadnúť biologické starnutie podľa chemických zmien na DNA. Najčastejšie sledujú metyláciu DNA – drobné chemické značky na určitých miestach DNA, ktorých vzorec sa počas života mení.

Nejde pritom o zmenu samotnej genetickej informácie. Počítačový model porovná vzorec metylácie s dátami, na ktorých bol vytvorený, a výsledkom môže byť napríklad odhad epigenetického veku alebo tempa starnutia.

Nie všetky epigenetické hodiny merajú to isté. Horvathove hodiny boli vytvorené najmä na odhad chronologického veku. PhenoAge a GrimAge viac zachytávajú súvislosti so zdravotným stavom, chorobnosťou a rizikom úmrtia. DunedinPACE sa zase snaží odhadnúť tempo, akým organizmus starne.

Preto môže ten istý človek dostať z rôznych hodín rozdielny výsledok. Neznamená to automaticky, že jeden test je správny a druhý chybný – jednotlivé modely jednoducho sledujú odlišné signály starnutia.

Ak máš napríklad 55 rokov a test ukáže epigenetický vek 48 rokov, neznamená to, že tvoje telo je doslova o sedem rokov mladšie. Znamená to, že podľa konkrétneho modelu sa tvoj vzorec DNA metylácie viac podobá hodnotám, ktoré tento model spája s nižším vekom alebo priaznivejším biologickým profilom.

Epigenetickým hodinám preto môžeme veriť ako zaujímavému biomarkeru starnutia a veľmi užitočnému nástroju vo výskume, ale zatiaľ nie ako presnému osobnému meraču biologického veku. Výsledok jedného testu by som preto nehodnotil podobne ako glukózu, krvný tlak alebo HbA1c a nerobil podľa neho zásadné zdravotné rozhodnutia.