Antibiotiká môžu spolu s nežiaducimi baktériami zasiahnuť aj bežné baktérie žijúce v našom čreve. Po liečbe sa preto môže zmeniť zloženie mikrobiómu a niektorých baktérií môže byť dočasne menej.

Dobrou správou je, že u väčšiny zdravých ľudí sa mikrobióm začne po antibiotikách postupne obnovovať sám. Môže to trvať niekoľko týždňov až mesiacov a priebeh je u každého trochu iný.

Po antibiotikách preto netreba automaticky hľadať čo najsilnejšie probiotikum. Základom je znovu vytvoriť črevným mikroorganizmom dobré podmienky – pestrou stravou, zeleninou, strukovinami podľa tolerancie, orechmi, semienkami, ovocím a ďalšími zdrojmi vlákniny. Fermentované potraviny, napríklad kefír, biely jogurt alebo kyslá kapusta, môžu byť ďalšou súčasťou jedálnička.

Probiotiká nie sú automatickou skratkou k obnovenému mikrobiómu. Ich účinok závisí od konkrétneho kmeňa a účelu, na ktorý sa používajú. Niektoré môžu napríklad pomôcť znížiť riziko hnačky spojenej s antibiotikami, ale zatiaľ nemáme dôkaz, že bežné probiotikum jednoducho „vráti mikrobióm do pôvodného stavu“.

Dokonca sa ukázalo, že jedna konkrétna viackmeňová probiotická zmes po antibiotikách spomalila návrat pôvodného mikrobiómu. Neznamená to, že probiotiká sú zlé, ale že pri nich záleží na konkrétnom produkte a dôvode použitia.

Po antibiotikách by som preto stavil najmä na pestrú stravu, dostatok vhodnej vlákniny a čas. Ak je trávenie citlivejšie alebo vzniká výrazné nafukovanie, vlákninu je lepšie zvyšovať postupne, nie zo dňa na deň.