Glukozamín patrí medzi najpoužívanejšie výživové doplnky na kĺby. Milióny ľudí ho užívajú na podporu chrupaviek a zmiernenie bolestí pri osteoartróze – ochorení, pri ktorom sa postupne poškodzuje chrupavka aj ďalšie časti kĺbu.
Štúdia publikovaná v časopise Nature Metabolism priniesla zistenie, ktoré sa týka jeho vplyvu na mozog. U ľudí s miernou kognitívnou poruchou bolo užívanie glukozamínu spojené s vyššou pravdepodobnosťou prechodu do demencie.
Vedci z University of Florida zároveň našli biologický proces, ktorý by túto súvislosť mohol vysvetľovať.
Čo skúmali vedci?
Výskumníci analyzovali zdravotné záznamy desiatok tisíc pacientov. Sledovali dve skupiny:
- Ľudí s miernou kognitívnou poruchou (MCI). Majú zhoršenú pamäť alebo myslenie, ale pri bežných denných činnostiach zostávajú prevažne samostatní.
- Ľudí s Alzheimerovou chorobou a príbuznými demenciami.
V oboch skupinách porovnávali priebeh ochorenia u ľudí, ktorí užívali glukozamín, s tými, ktorí ho neužívali. Skúmali aj vzorky ľudského mozgového tkaniva a robili pokusy na myšiach s prejavmi podobnými Alzheimerovej chorobe.
Hlavné výsledky
Ľudia s miernou kognitívnou poruchou, ktorí užívali glukozamín, mali približne o 25 % vyššiu pravdepodobnosť prechodu do demencie než tí, ktorí ho neužívali.
Pri už diagnostikovanej Alzheimerovej chorobe alebo príbuznej demencii sa užívanie glukozamínu spájalo s vyšším rizikom úmrtia počas sledovania – zhruba o štvrtinu.
Tieto súvislosti pretrvávali aj po zohľadnení veku, pohlavia a ďalších demografických charakteristík.
Čo objavili v mozgu?
Vedci skúmali proces nazývaný hyperglykosylácia, konkrétne nadmernú N-glykosyláciu.
Pri glykosylácii bunky pripájajú na bielkoviny cukrové štruktúry. Ide o bežnú súčasť fungovania buniek, ktorá ovplyvňuje vlastnosti a úlohy bielkovín. Problém vzniká, keď je tento proces narušený.
V skúmaných mozgoch s Alzheimerovou chorobou vedci našli zvýšené množstvo týchto cukrových štruktúr. Výsledky naznačujú, že nadmerná N-glykosylácia môže narúšať fungovanie nervových buniek a prispievať k poruchám pamäti.
Akú úlohu v tom môže hrať glukozamín?
Glukozamín je látka odvodená od cukru. Dokáže prechádzať cez hematoencefalickú bariéru – ochranné rozhranie medzi krvou a mozgom, ktoré reguluje, aké látky sa do mozgu dostanú.
V mozgu sa môže zapojiť do tvorby cukrových štruktúr pripájaných na bielkoviny. Autori predpokladajú, že pri Alzheimerovej chorobe tak dodáva ďalší materiál procesu, ktorý už prebieha nadmerne.
Účinok glukozamínu preto môže závisieť od stavu mozgu. Zdravý mozog a mozog postihnutý ochorením nemusia na rovnaký doplnok reagovať rovnako.
Čo ukázali experimenty na myšiach?
Vedci použili geneticky upravené myši so zmenami podobnými Alzheimerovej chorobe. Po podávaní glukozamínu sa u nich:
- zvýšila nadmerná N-glykosylácia v mozgu,
- zhoršila pamäť, konkrétne schopnosť rozpoznať myš, s ktorou sa už predtým stretli.
Keď výskumníci naopak utlmili enzýmy potrebné na tvorbu alebo pripájanie týchto cukrových štruktúr, pamäť myší sa zlepšila.
Tieto pokusy podporujú vysvetlenie, že nadmerná N-glykosylácia sa môže priamo podieľať na poruchách pamäti.
Ako sa to zhoduje so staršími štúdiami?
Niektoré staršie populačné štúdie spájali pravidelné užívanie glukozamínu s nižším rizikom úmrtia vrátane úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia.
Štúdia z roku 2023 našla aj súvislosť medzi užívaním glukozamínu a nižším rizikom vzniku demencie.
Nová práca však skúmala inú situáciu: čo sa deje u ľudí, ktorí už majú miernu kognitívnu poruchu alebo demenciu.
Rozdielny zdravotný stav sledovaných ľudí môže vysvetľovať aj rozdielne výsledky. Vplyv doplnku pred vznikom ochorenia nemusí byť rovnaký ako počas jeho priebehu.
Obmedzenia štúdie
Údaje o pacientoch pochádzajú zo zdravotných záznamov. Vedci sledovali, kto glukozamín užíval a ako sa jeho zdravotný stav vyvíjal.
Táto časť štúdie ukazuje súvislosť, ale nedokazuje, že glukozamín zhoršenie priamo spôsobil. Na overenie príčinného vzťahu u ľudí sú potrebné kontrolované klinické štúdie. Pokusy na myšiach poskytujú vysvetlenie možného mechanizmu, no túto otázku u ľudí samy neuzatvárajú.
Čo si z toho odniesť?
Výsledky sa týkajú ľudí s miernou kognitívnou poruchou alebo demenciou. Nemožno ich automaticky preniesť na všetkých, ktorí glukozamín užívajú.
Ukazujú však, že pri hodnotení doplnku záleží aj na zdravotnom stave človeka. Látka užívaná na kĺby môže ovplyvňovať aj procesy v mozgu.
Práca zároveň podporuje pohľad, podľa ktorého Alzheimerova choroba súvisí aj s narušeným metabolizmom mozgových buniek – teda s tým, ako bunky spracúvajú živiny a využívajú ich na získavanie energie či tvorbu vlastných štruktúr. Popri hromadení amyloidu a zmenených tau bielkovín tak vedci skúmajú aj tieto procesy.
Nie všetky doplnky a výživové odporúčania sú vhodné pre každého. Treba ich posudzovať individuálne a v súvislostiach – podľa zdravotného stavu, užívaných liekov, stravovania a životného štýlu konkrétneho človeka.
Ak chceš vedieť, čo má zmysel upraviť práve u teba, na vstupnej metabolickej konzultácii sa pozrieme na tvoje stravovanie, doplnky aj dostupné laboratórne výsledky. Spoločne určíme, čo upraviť ako prvé a ako tieto zmeny začleniť do každodenného života.
Nový pohľad na glukozamín pri poruchách pamäti
Užívanie glukozamínu bolo v tejto štúdii u ľudí s miernou kognitívnou poruchou spojené približne s o 25 % vyššou pravdepodobnosťou prechodu do demencie. U pacientov s už rozvinutou demenciou vedci zaznamenali aj vyššie riziko úmrtia.
Ako možné vysvetlenie identifikovali nadmernú N-glykosyláciu. Glukozamín môže v už postihnutom mozgu podporovať proces, ktorý narúša fungovanie nervových buniek. Výsledky dávajú konkrétny dôvod preskúmať jeho účinky u ľudí s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou.
Štúdia: Hawkinson T. R. a kol., 2026
Názov: Hyperglycosylation is a metabolic driver of Alzheimer’s disease
Časopis: Nature Metabolism
Súvisiace články
