O črevnom mikrobióme sa dnes hovorí takmer všade. Spája sa s trávením, imunitou, metabolizmom, obezitou, cukrovkou aj zdravím mozgu. Výskum skutočne potvrdil, že mikroorganizmy v našom čreve ovplyvňujú množstvo procesov v tele.
S rastúcim záujmom však pribudli aj zjednodušenia. Hovoríme o dobrých a zlých baktériách, nízkej diverzite či narušenej črevnej mikroflóre. Komerčné testy dokonca ponúkajú hodnotenie zdravia mikrobiómu a odporúčania, ktoré baktérie treba doplniť.
Problém je, že dnes ešte nevieme presne určiť, ako má vyzerať zdravý mikrobióm konkrétneho človeka. Vieme však pomerne veľa o tom, čo črevné mikroorganizmy robia a ako ich ovplyvňuje strava.
Čo vlastne znamená črevný mikrobióm?
V našom tráviacom trakte žijú bilióny mikroorganizmov. Najviac ich nájdeme v hrubom čreve. Patria medzi ne baktérie, archeóny, vírusy aj mikroskopické huby.
Odborne sa rozlišujú dva pojmy:
- Črevná mikrobiota označuje samotné mikroorganizmy žijúce v čreve.
- Črevný mikrobióm je širší pojem. Zahŕňa mikroorganizmy, ich genetickú informáciu aj látky, ktoré produkujú, a prostredie, v ktorom fungujú.
Tieto mikroorganizmy nie sú iba pasívnymi obyvateľmi nášho tela.
Spracúvajú časti potravy, ktoré naše tráviace enzýmy nedokážu rozložiť. Pri fermentácii niektorých druhov vlákniny vznikajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, najmä acetát, propionát a butyrát.
Butyrát je dôležitým zdrojom energie pre bunky hrubého čreva. Spolu s ďalšími mikrobiálnymi metabolitmi sa podieľa na regulácii črevnej bariéry, imunitných reakcií a metabolických procesov.
Mikrobióm teda neovplyvňuje iba to, ako trávime potravu. Dôležité je aj to, aké látky pri jej spracovaní vznikajú.
Nie je rozhodujúce iba to, ktoré baktérie máme
Dvaja zdraví ľudia môžu mať výrazne odlišné zloženie črevných mikroorganizmov a napriek tomu môže ich tráviaci systém fungovať správne.
Ako je to možné?
Rôzne mikroorganizmy totiž dokážu vykonávať podobné metabolické funkcie. Jedna baktéria môže v určitom ekosystéme nahradiť funkciu inej.
Preto samotná neprítomnosť konkrétneho bakteriálneho druhu nemusí znamenať zdravotný problém.
Podobne nefunguje ani jednoduché rozdelenie na dobré a zlé baktérie. Aj v rámci jedného bakteriálneho druhu existujú kmene s rozdielnymi vlastnosťami. Niektoré sú neškodné, iné môžu spôsobovať ochorenia.
Odborný prehľad publikovaný v časopise Gut v roku 2024 upozorňuje, že pri hodnotení zdravia mikrobiómu môže byť jeho metabolická funkcia dôležitejšia než samotné zastúpenie jednotlivých druhov.
Nestačí vedieť, kto v čreve žije. Potrebujeme vedieť aj to, čo tam robí.
Čo je zdravé črevo? Nový konsenzus z roku 2026
Vo februári 2026 publikovala Medzinárodná vedecká asociácia pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP) v časopise Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology nový odborný konsenzus o definícii zdravia čreva.
Experti definovali zdravie čreva ako stav normálneho fungovania tráviaceho traktu bez aktívneho gastrointestinálneho ochorenia a bez črevných príznakov, ktoré významne zhoršujú kvalitu života.
Tým však nemyslia iba zloženie črevného mikrobiómu.
Zdravie čreva zahŕňa aj:
- správne trávenie, vstrebávanie živín a pohyblivosť čriev,
- fungovanie črevnej bariéry,
- črevnú imunitnú odpoveď,
- komunikáciu medzi črevom a nervovým systémom,
- metabolické procesy a samotný mikrobióm.
Dôležité sú aj skúsenosti človeka. Či má pravidelnú stolicu, bolesti, nadúvanie, zápchu, hnačky alebo iné dlhodobé ťažkosti.
Konsenzus zároveň vysvetľuje, že aj človek s diagnostikovaným črevným ochorením môže počas remisie dosiahnuť stav dobrého črevného zdravia.
Zdravie čreva preto nemožno hodnotiť iba podľa výsledku analýzy stolice.
Vyššia diverzita nemusí automaticky znamenať lepšie zdravie
Diverzita vyjadruje rozmanitosť mikrobiálneho spoločenstva. Zohľadňuje napríklad počet druhov a ich vzájomné zastúpenie.
V mnohých štúdiách sa nižšia mikrobiálna diverzita spája s niektorými ochoreniami. Preto vznikla predstava, že čím viac rôznych baktérií máme, tým zdravšie je naše črevo.
Takéto pravidlo však neplatí univerzálne.
Vysoká diverzita sama osebe nezaručuje, že mikroorganizmy vytvárajú priaznivé metabolity alebo že črevná bariéra správne funguje.
Dôležitá je aj stabilita mikrobiómu a jeho schopnosť zotaviť sa po narušení, napríklad po antibiotickej liečbe.
Samotné číslo vyjadrujúce diverzitu nie je diagnózou zdravého ani chorého čreva.
Čo naozaj ukázali štúdie so stravou?
Strava patrí medzi najvýznamnejšie faktory, ktorými dokážeme črevný mikrobióm ovplyvňovať.
Zaujímavé výsledky priniesla randomizovaná štúdia Wastyk a kolektívu, publikovaná v časopise Cell v roku 2021.
Výskumníci sledovali počas 17 týždňov 36 zdravých dospelých, ktorých rozdelili do dvoch skupín.
Prvá skupina postupne zvyšovala príjem potravín bohatých na vlákninu. Druhá konzumovala viac fermentovaných potravín.
Výsledky sa líšili.
V skupine s fermentovanými potravinami sa postupne zvýšila mikrobiálna diverzita. Vedci zároveň namerali pokles 19 z 93 sledovaných zápalových a imunitných proteínov v krvi.
V skupine s vyšším príjmom vlákniny sa zvýšilo zastúpenie mikrobiálnych enzýmov potrebných na rozklad komplexných sacharidov. Celková diverzita však zostala približne rovnaká a imunitné odpovede sa medzi účastníkmi líšili.
To je dôležité zistenie.
Strava dokáže zmeniť funkciu mikrobiómu aj bez toho, aby sa zvýšila jeho diverzita.
Štúdia zároveň nepreukázala zlepšenie svojho hlavného sledovaného ukazovateľa imunitnej odpovede ani v jednej skupine. Merala predovšetkým biologické zmeny, nie prevenciu konkrétnych ochorení.
Napriek tomu ukázala, že vláknina a fermentované potraviny môžu ovplyvňovať mikrobióm odlišnými spôsobmi.
Dokáže test stolice povedať, čo nám chýba?
Analýza črevného mikrobiómu dokáže identifikovať množstvo mikroorganizmov a pomocou pokročilých metód aj ich genetický a funkčný potenciál.
To však ešte neznamená, že dokáže spoľahlivo určiť, aké zdravotné problémy človek má alebo aké potraviny potrebuje.
V roku 2025 bol v časopise The Lancet Gastroenterology & Hepatology publikovaný medzinárodný konsenzus o klinickom využití testovania mikrobiómu.
Autori upozornili na nedostatok dôkazov o klinickej užitočnosti väčšiny komerčných testov.
Problém spočíva v niekoľkých veciach.
Zloženie mikrobiómu ovplyvňujú strava, lieky, vek, črevná pasáž aj zdravotný stav. Výsledok sa navyše môže líšiť podľa spôsobu odberu, laboratórnej metódy a databázy použitej na identifikáciu mikroorganizmov.
Jeden odber stolice tak poskytuje iba určitý obraz mikrobiálneho spoločenstva v konkrétnom čase.
Často používaný pojem dysbióza označuje narušenie mikrobiálneho spoločenstva. Nemá však jeden univerzálne prijatý diagnostický prah.
Z výsledku komerčného testu dnes nevieme spoľahlivo vyčítať, že človeku chýba konkrétna baktéria, a následne mu predpísať presný doplnok alebo jedálniček s predvídateľným zdravotným účinkom.
To neznamená, že analýzy mikrobiómu nemajú význam. Vo výskume pomáhajú odhaľovať súvislosti medzi mikroorganizmami, ich metabolitmi a ochoreniami.
Ich rutinné klinické využitie však zatiaľ zaostáva za marketingovými sľubmi.
Existuje už liečba založená na mikrobióme?
Áno. Jedným z najlepšie preskúmaných príkladov je liečba opakujúcej sa infekcie baktériou Clostridioides difficile.
Po antibiotickej liečbe môže byť črevná mikrobiota natoľko narušená, že sa táto baktéria opakovane premnožuje a spôsobuje závažné hnačky.
U vybraných pacientov sa preto využívajú liečebné postupy založené na prenose črevných mikroorganizmov vrátane transplantácie fekálnej mikrobioty.
Americká gastroenterologická asociácia vo svojich klinických odporúčaniach z roku 2024 podporuje ich použitie pri určitých prípadoch opakovanej infekcie C. difficile po štandardnej antibiotickej liečbe.
Je to konkrétny príklad, pri ktorom cielená úprava črevného mikrobiálneho spoločenstva prináša klinický úžitok.
Rovnaký postup však nemožno automaticky preniesť na obezitu, cukrovku, syndróm dráždivého čreva alebo iné chronické ochorenia.
Čo má zmysel robiť už dnes?
Na podporu črevného mikrobiómu nepotrebujeme poznať presné zastúpenie všetkých baktérií.
Najviac môžeme ovplyvniť prostredie, v ktorom tieto mikroorganizmy žijú.
1. Zabezpeč pravidelný príjem rôznych druhov vlákniny. Zelenina, strukoviny, orechy, semienka a ďalšie rastlinné potraviny poskytujú rôznym mikroorganizmom odlišné živiny. Nie je rozhodujúci iba celkový počet gramov vlákniny, ale aj jej druhy a tolerancia.
2. Zaraď fermentované potraviny, ktoré ti vyhovujú. Kefír, biely jogurt so živými kultúrami, kyslá kapusta či kimchi môžu byť vhodnou súčasťou jedálnička. Nie každá fermentovaná potravina však automaticky obsahuje preukázané probiotické kmene.
3. Sleduj aj to, ako tvoje črevo funguje. Pravidelnosť stolice, nadúvanie, bolesti a reakcie na jedlo sú dôležité informácie. Ak máš citlivé trávenie, prudké zvýšenie príjmu fermentovateľnej vlákniny nemusí byť vhodné. Viac o tom vysvetľuje článok Čo je FODMAP a prečo ti aj zdravé jedlo nemusí robiť dobre.
Zmysel má aj dostatok pohybu, kvalitný spánok a používanie antibiotík iba vtedy, keď sú potrebné.
Čo ešte o mikrobióme nevieme?
Napriek veľkému pokroku zostáva niekoľko zásadných otázok otvorených.
Nevieme presne určiť, ktoré zmeny mikrobiómu sú príčinou ochorenia a ktoré vznikajú až ako jeho následok.
Neexistuje ani jeden univerzálny zoznam baktérií, ktorý by definoval zdravý mikrobióm každého človeka.
A zatiaľ nedokážeme spoľahlivo predpovedať, ako bude konkrétny človek dlhodobo reagovať na presne zvolenú zmenu mikrobiómu.
Práve rozlišovanie medzi súvislosťou a príčinou patrí medzi najväčšie výzvy súčasného výskumu.
Na čom pri zdraví čreva skutočne záleží
Črevný mikrobióm nie je iba zoznam dobrých a zlých baktérií. Je to dynamické spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré spracúva našu potravu, vytvára metabolity a komunikuje s bunkami čreva aj ďalšími systémami tela.
Výskum už ukázal, že jeho fungovanie dokážeme ovplyvňovať stravou. Zároveň ukázal, prečo samotný počet bakteriálnych druhov alebo výsledok jedného testu nestačí na hodnotenie zdravia.
Preto má väčší význam zaujímať sa o funkciu čreva, kvalitu stravy a celkové zdravie než naháňať ideálne skóre mikrobiómu.
Zdravý mikrobióm neznamená mať čo najviac baktérií. Dôležité je, aby celý mikrobiálny ekosystém správne fungoval a podporoval naše zdravie.
Ak chceš vedieť, čo má zmysel upraviť práve v tvojej strave a životnom štýle, na metabolickej konzultácii sa môžeme pozrieť na tvoje stravovacie návyky, tráviace ťažkosti aj celkové metabolické zdravie.
Súvisiace články
