Vypočujte si článok ako podcast
Čínski vedci zistili, že ľudia, ktorí konzumovali mäso, mali vo veľmi vysokom veku vyššie šance dožiť sa 100 rokov než vegetariáni. Najvýraznejšiu súvislosť zaznamenali u seniorov s podváhou.
V tejto skupine bola každodenná konzumácia mäsa spojená so 44 % vyšším pomerom šancí dožiť sa stovky.
Výskum priniesol aj ďalší výsledok: vyššie šance dožiť sa 100 rokov súviseli s každodennou konzumáciou zeleniny. Autori preto v závere zdôraznili význam vyváženej stravy obsahujúcej živočíšne aj rastlinné potraviny.
Vedci skúmali viac ako 5 000 ľudí vo veľmi vysokom veku
Štúdiu publikovali v roku 2026 v časopise The American Journal of Clinical Nutrition výskumníci z Fudanskej univerzity, Čínskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb a Šanghajskej univerzity Jiao Tong.
Využili údaje z rozsiahleho čínskeho projektu Chinese Longitudinal Healthy Longevity Survey, ktorý sa začal v roku 1998. V jeho rámci výskumníci opakovane zisťovali zdravotný stav, životné podmienky a stravovacie návyky starších ľudí. Zber údajov pokračoval do roku 2018.
Do novej analýzy zaradili 5 203 účastníkov vo veku najmenej 80 rokov. Ich priemerný vek pri zaradení bol 93,9 roka. Počas sledovania sa 1 459 z nich dožilo 100 rokov. Ďalších 3 744 zomrelo pred dosiahnutím stovky.
Vedci tieto dve skupiny porovnávali podľa veku, pohlavia a roku zaradenia do výskumu. V štatistickej analýze zohľadnili aj fajčenie, alkohol, pohyb, vzdelanie, rodinný stav, miesto bydliska a odhadovaný energetický výdaj.
Hlavná otázka znela: Súvisí vegetariánska strava s pravdepodobnosťou dožiť sa 100 rokov u ľudí, ktorí už dosiahli veľmi vysoký vek?
Ako rozdelili vegetariánov a ľudí konzumujúcich mäso
Stravovacie návyky zisťovali pomocou dotazníkov. Účastníci uvádzali, ako často konzumujú mäso, ryby, vajcia, zeleninu, ovocie, strukoviny a ďalšie potraviny.
Výskumníci rozdelili ľudí na dve hlavné skupiny:
- 4 203 všežravcov, ktorí mäso konzumovali aspoň príležitostne.
- 1 000 vegetariánov, ktorí mäso nejedli alebo ho jedli len veľmi zriedka.
Vegetariánov ďalej rozdelili podľa ostatných živočíšnych potravín. Medzi nimi bolo 335 ľudí konzumujúcich ryby, 401 ľudí konzumujúcich vajcia alebo mliečne výrobky bez rýb a 264 ľudí zaradených medzi vegánov.
Toto rozdelenie umožnilo vedcom preskúmať nielen rozdiel medzi konzumáciou a vynechávaním mäsa, ale aj výsledky rôznych podôb vegetariánskej stravy.
Vegetariáni mali nižšie šance dožiť sa 100 rokov
V hlavnej analýze vedci zistili, že vegetariáni mali oproti všežravcom o 19 % nižší pomer šancí dožiť sa stovky. Výsledok vyjadrili hodnotou OR 0,81.
OR je ukazovateľ používaný pri štatistickom porovnávaní skupín. Hodnota 1 znamená rovnaký pomer šancí, hodnota pod 1 nižší a hodnota nad 1 vyšší pomer šancí oproti porovnávanej skupine.
Pri vegánskej strave bola hodnota OR 0,71, teda o 29 % nižší pomer šancí než u všežravcov.
Výskumníci samostatne vyhodnotili aj vegetariánov, ktorí konzumovali ďalšie živočíšne potraviny:
- Pri konzumácii rýb bola hodnota OR 0,84.
- Pri konzumácii vajec alebo mliečnych výrobkov bola hodnota OR 0,86.
V týchto dvoch podskupinách výsledky nedosiahli štatistickú významnosť. Významná súvislosť sa v hlavnej analýze prejavila pri celkovej vegetariánskej skupine a pri vegánoch.
Každodenná konzumácia mäsa a dosiahnutie stovky
Autori skúmali aj jednotlivé skupiny potravín. Zaujímalo ich, či sa výsledky líšia podľa frekvencie konzumácie mäsa a zeleniny.
Každodenná konzumácia mäsa bola v celej skúmanej skupine spojená s vyšším pomerom šancí dožiť sa 100 rokov (OR 1,30). Tento výsledok bol štatisticky významný.
Vedci potom rovnakú súvislosť skúmali osobitne u ľudí s podváhou a u ľudí s vyšším BMI.
Práve tu zaznamenali výraznejší rozdiel. U seniorov s podváhou dosiahla každodenná konzumácia mäsa hodnotu OR 1,44, čo predstavuje o 44 % vyšší pomer šancí dožiť sa stovky.
U ľudí s normálnou hmotnosťou alebo nadváhou bola hodnota OR 1,09 a štatisticky významnú súvislosť výskumníci nezistili.
V diskusii autori výslovne zdôrazňujú, že výsledky podporujú význam stravy kombinujúcej živočíšne a rastlinné potraviny, najmä u veľmi starých ľudí s podváhou.
Podváha mala v analýze významnú úlohu
Vedci definovali podváhu ako BMI pod 18,5 kg/m². Následne zisťovali, či sa vzťah medzi vegetariánskou stravou a dožitím sa stovky líši podľa telesnej hmotnosti.
V skupine s podváhou mali vegetariáni o 28 % nižší pomer šancí dožiť sa 100 rokov oproti všežravcom (OR 0,72).
V skupine s BMI 18,5 a vyšším dosiahla hodnota OR 0,92. Tento výsledok nebol štatisticky významný.
Analýza teda ukázala výraznejšiu súvislosť u účastníkov s podváhou. Test štatistickej interakcie medzi vegetariánskou stravou a BMI dosiahol hodnotu p = 0,08.
Autori v diskusii vysvetľujú, že veľmi starí ľudia majú vyšší výskyt podváhy a nízke BMI sa v predchádzajúcom výskume spájalo s vyšším rizikom zdravotného postihnutia a úmrtia. Práve preto považujú vzťah medzi telesnou hmotnosťou, stravou a výnimočnou dlhovekosťou za dôležitý.
Zelenina tiež súvisela s vyššími šancami dožiť sa stovky
Štúdia nesledovala iba mäso. Vedci vyhodnotili aj konzumáciu ďalších potravín.
Pri každodennej konzumácii zeleniny zistili významnú pozitívnu súvislosť s dožitím sa 100 rokov (OR 1,84). Táto súvislosť sa prejavila aj pri rozdelení účastníkov podľa BMI.
Autori teda zaznamenali priaznivé výsledky pri dvoch skupinách potravín: každodenne konzumovanom mäse aj zelenine.
Vo svojom závere preto nevyzdvihujú výlučne mäso. Zdôrazňujú celkovú kvalitu a vyváženosť stravy, ktorá zahŕňa živočíšne aj rastlinné potraviny.
Výsledky sa líšili medzi ženami a mužmi
Výskumníci analyzovali aj rozdiely podľa pohlavia. Zistili, že vzťah medzi vegetariánskou stravou a dosiahnutím stovky nebol u žien a mužov rovnaký.
U žien bola vegetariánska strava spojená s nižším pomerom šancí dožiť sa 100 rokov. Hodnota OR dosiahla 0,71, čo zodpovedá rozdielu 29 % oproti všežravkám.
U mužov bola hodnota OR 1,06 a výsledok nebol štatisticky významný.
Rozdiel medzi pohlaviami potvrdil aj test interakcie (p = 0,03). Autori tak zaznamenali významnú odlišnosť v súvislosti vegetariánskej stravy s dožitím sa stovky medzi ženami a mužmi.
Pri ostatných skúmaných faktoroch, napríklad fajčení, alkohole, pohybe či vzdelaní, významné interakcie nezistili.
Ako si výsledky vysvetľujú samotní autori
V diskusii vedci pripomínajú, že vegetariánska strava má spravidla nižší obsah nasýtených tukov a vyšší podiel vlákniny. Spájajú ju s možnými prínosmi pri prevencii niektorých chronických ochorení.
Pri ľuďoch vo veľmi vysokom veku však upozorňujú na ďalšie faktory: pestrosť stravy a dostatočný príjem bielkovín.
Podľa autorov môže byť pri niektorých podobách vegetariánskeho stravovania príjem bielkovín a rozmanitosť potravín obmedzená. U veľmi starých ľudí to môže ovplyvňovať ich výživový a zdravotný stav.
Autori tieto úvahy spájajú aj s vyšším výskytom podváhy vo veľmi vysokom veku. Vysvetľujú, že práve starší ľudia s nízkou telesnou hmotnosťou môžu mať osobitný úžitok z nutrične vyváženej stravy zahŕňajúcej živočíšne aj rastlinné zdroje živín.
Toto je vysvetlenie, ktoré uvádzajú autori v diskusii. V samotnom výskume priamo nemerali príjem bielkovín v gramoch ani svalovú hmotu.
Výsledky preverili aj ďalšími analýzami
Vedci vykonali viacero doplnkových výpočtov, aby overili, či sa hlavný výsledok zachová pri odlišnom spracovaní údajov.
V jednej analýze vylúčili účastníkov, ktorí dosiahli stovku počas prvých dvoch rokov sledovania, spolu s príslušnými porovnávanými osobami. Výsledok pre vegetariánsku stravu bol OR 0,71.
Pri podobnej analýze s päťročným odstupom bola hodnota OR 0,70. V oboch prípadoch zostala súvislosť štatisticky významná.
Autori tiež zohľadnili možné zmeny stravovacích návykov počas sledovania. Výsledky boli vo všeobecnosti podobné hlavnej analýze.
Pri niektorých ďalších výpočtoch sa významnosť nepotvrdila, napríklad keď skúmali osobitne dosiahnutie 100 rokov pri zachovanom relatívne dobrom zdravotnom stave.
Aké obmedzenia uvádzajú autori
Vedci v práci uvádzajú, že išlo o pozorovací výskum, ktorý hodnotil súvislosti medzi stravou a dožitím sa stovky.
Stravovacie návyky zisťovali dotazníkom. Základné rozdelenie sa opieralo o údaje pri zaradení do štúdie, hoci strava sa mohla časom meniť.
Autori tiež nemali presné údaje o celkovom energetickom príjme účastníkov. Namiesto toho použili odhad energetického výdaja. Informácie o niektorých ochoreniach pochádzali zo sebahodnotenia účastníkov.
Tieto obmedzenia opisujú priamo v pôvodnej publikácii.
Čo vedci uzatvárajú o mäse a dlhovekosti
Autori zistili, že u čínskych ľudí vo veku nad 80 rokov bola vegetariánska strava spojená s nižším pomerom šancí dožiť sa 100 rokov než strava zahŕňajúca mäso. Súvislosť bola výraznejšia najmä u ľudí s podváhou.
Každodenná konzumácia mäsa mala v skupine s podváhou pozitívnu súvislosť s dosiahnutím stovky. Vedci zároveň zaznamenali významnú pozitívnu súvislosť pri každodennej konzumácii zeleniny.
Záverečné posolstvo autorov je význam nutrične vyváženej stravy, ktorá kombinuje rastlinné aj živočíšne potraviny, pre výnimočnú dlhovekosť – predovšetkým u veľmi starých ľudí s podváhou.
Súvisiace články
