Prečo má telo vlastný transportér pre látku z húb?
Ergotioneín nepatrí medzi klasické vitamíny a väčšina ľudí o ňom pravdepodobne nikdy nepočula. Napriek tomu má ľudské telo špecializovaný transportér, ktorý túto látku zo stravy aktívne prijíma do buniek.
Je to zaujímavé aj preto, že si ho sami nedokážeme vytvoriť. Ergotioneín získavame zo stravy a medzi jeho najbohatšie známe zdroje patria huby.
Výskum navyše ukazuje, že vyššie koncentrácie ergotioneínu v krvi sa spájajú s nižšou kardiovaskulárnou a celkovou úmrtnosťou aj priaznivejším priebehom kognitívneho starnutia. Biochemik Bruce Ames ho preto zaradil medzi kandidátov na takzvané „vitamíny dlhovekosti“.
Nie preto, že by bolo dokázané, že ergotioneín predlžuje život. Oveľa zaujímavejšia je otázka, prečo ľudský organizmus aktívne vychytáva a uchováva látku, ktorú musí získavať zvonka.
Čo je ergotioneín
Ergotioneín je prirodzene sa vyskytujúca zlúčenina odvodená od aminokyseliny histidínu, ktorá obsahuje síru. V prírode ho vytvárajú najmä niektoré huby a mikroorganizmy.
Človek ho nedokáže syntetizovať, preto sme odkázaní na jeho príjem zo stravy.
Ergotioneín dokáže reagovať s niektorými reaktívnymi formami kyslíka a viazať kovové ióny zapojené do oxidačných reakcií. Často sa preto označuje ako antioxidant.
Jeho biologický význam však pravdepodobne presahuje jednoduché „chytanie voľných radikálov“. Najväčšiu pozornosť vzbudilo zistenie, ako cielene s ním ľudský organizmus zaobchádza.
Telo má pre ergotioneín vlastný transportér
V roku 2005 vedci identifikovali látku, ktorú veľmi účinne prenáša transportér OCTN1, kódovaný génom SLC22A4.
Ukázalo sa, že jeho významným substrátom je práve ergotioneín. Keď vedci zvýšili expresiu tohto transportéra v bunkách, bunky začali ergotioneín intenzívne prijímať a hromadiť.
Toto zistenie zmenilo pohľad na ergotioneín.
Nejde iba o látku, ktorá sa po jedle objaví v krvi a následne sa rýchlo stratí. Organizmus má mechanizmus, pomocou ktorého ju aktívne dostáva do buniek.
Neskoršia štúdia na ľuďoch to ukázala aj prakticky. Zdraví dobrovoľníci užívali 5 alebo 25 mg ergotioneínu denne počas siedmich dní. Jeho koncentrácie v plazme aj celej krvi výrazne stúpli a zvýšené hodnoty pretrvávali aj po skončení suplementácie.
Močom sa pritom vylúčila iba malá časť prijatého množstva.
Ľudské telo teda ergotioneín veľmi dobre prijíma a zadržiava.
Huby sú jeho najbohatším zdrojom
Ergotioneín sa nachádza aj v ďalších potravinách, no huby medzi jeho zdrojmi výrazne vynikajú.
Obsah sa môže medzi jednotlivými druhmi líšiť niekoľkonásobne. Údaje pre 100 gramov čerstvých húb ukazujú približne tieto hodnoty:
| Druh huby | Ergotioneín približne |
|---|---|
| hliva kráľovská (king oyster) | 24 mg/100 g |
| koralovec ježovitý (lion’s mane) | 17 mg/100 g |
| hliva ustricová | 14 mg/100 g |
| shiitake | 11 mg/100 g |
| shimeji / beech | 5 mg/100 g |
| biele šampiňóny | 4 mg/100 g |
| maitake | 2 mg/100 g |
| portobello | 2 mg/100 g |
| crimini | 1 mg/100 g |
Zdroj: USDA FoodData Central, Foundation Foods, 2025
Obsah nie je pevnou vlastnosťou každého druhu. Výsledky sa líšia podľa pestovania, konkrétnej úrody a ďalších podmienok.
Analýza viacerých druhov húb napríklad ukázala rozdiely nielen medzi jednotlivými druhmi, ale aj medzi hubami pochádzajúcimi z rôznych fariem. Medzi najbohatšie patrili koralovec ježovitý a hliva ustricová.
To však nič nemení na hlavnom obraze: huby patria medzi najkoncentrovanejšie prirodzené zdroje ergotioneínu v ľudskej strave.
Vyššie hladiny sa spájajú s nižšou úmrtnosťou
Jedny z najzaujímavejších údajov pochádzajú zo švédskej štúdie Malmö Diet and Cancer.
Vedci analyzovali 112 metabolitov v krvi 3 236 ľudí, ktorí na začiatku nemali diabetes ani kardiovaskulárne ochorenie. Účastníkov následne sledovali viac ako dve desaťročia.
Zo skúmaných metabolitov bol ergotioneín najsilnejšie spojený so stravovacím vzorcom považovaným za zdravší.
Po zohľadnení ďalších rizikových faktorov bola každá jedna smerodajná odchýlka vyššej koncentrácie ergotioneínu spojená približne s:
- 15 % nižším rizikom koronárneho ochorenia,
- 21 % nižšou kardiovaskulárnou úmrtnosťou,
- 14 % nižšou celkovou úmrtnosťou.
Ide o prospektívne observačné údaje. Ukazujú súvislosť medzi hladinou ergotioneínu a dlhodobým zdravotným rizikom, nie účinok jeho suplementácie.
Zaujímavé údaje prichádzajú aj z výskumu mozgu
Ergotioneín sa začal intenzívnejšie skúmať aj v súvislosti s kognitívnym starnutím.
V singapurskej štúdii sledovali 470 starších ľudí navštevujúcich pamäťové kliniky až päť rokov.
Nižšie koncentrácie ergotioneínu v plazme súviseli s horším kognitívnym výkonom na začiatku štúdie a následne aj s rýchlejším poklesom pamäti, pozornosti, jazyka, exekutívnych funkcií a každodenného fungovania.
Výskum sa však posunul ďalej.
V štúdii publikovanej v roku 2026 vedci sledovali 259 ľudí bez demencie až päť rokov. Tentoraz nemerali iba samotný ergotioneín, ale aj jeho metabolit hercynín.
Vyšší pomer hercynínu k ergotioneínu bol spojený s väčšou kognitívnou odolnosťou pri zvýšených biomarkeroch amyloidovej patológie p-tau181 a p-tau217.
Výsledok otvára zaujímavú možnosť: pri ergotioneíne nemusí byť dôležité iba to, koľko ho máme, ale aj to, ako s ním organizmus metabolicky pracuje.
Pôvodná štúdia – Free Radical Biology and Medicine
Ako môže ergotioneín bunky chrániť
Laboratórne a zvieracie experimenty ukazujú niekoľko ciest, ktorými môže ergotioneín pôsobiť.
Jednou je ochrana pred oxidačným poškodením. Ergotioneín dokáže reagovať s niektorými reaktívnymi molekulami a viazať kovové ióny, ktoré podporujú oxidačné reakcie.
Výskum ho spája aj s ovplyvnením zápalovej odpovede a ochranou bunkových štruktúr.
Pozornosť sa venuje tiež mitochondriám – organelám, ktoré zabezpečujú veľkú časť produkcie energie v bunke a zároveň patria medzi dôležité miesta, kde vznikajú reaktívne formy kyslíka.
Ergotioneín sa preto skúma ako cytoprotektívna látka, teda látka pomáhajúca bunkám zvládať metabolický a oxidačný stres.
Čo ukázala suplementácia u ľudí
Pri ergotioneíne už nemáme iba observačné a laboratórne údaje. Objavili sa aj prvé randomizované klinické štúdie.
V pilotnej dvojito zaslepenej štúdii dostávalo 19 ľudí vo veku najmenej 60 rokov s miernou kognitívnou poruchou 25 mg ergotioneínu alebo placebo trikrát týždenne počas jedného roka.
Skupina užívajúca ergotioneín dosiahla lepší výsledok v teste verbálneho učenia a zostala u nej stabilnejšia koncentrácia neurofilamentového ľahkého reťazca (NfL), biomarkera poškodenia neurónov.
Pôvodná štúdia – Journal of Alzheimer’s Disease
Išlo o veľmi malú pilotnú štúdiu, preto bolo dôležité výsledok preveriť na väčšej vzorke.
Väčšia štúdia priniesla striedmejší výsledok
V roku 2025 bolo do randomizovanej dvojito zaslepenej štúdie zaradených 147 ľudí vo veku 55 až 79 rokov, ktorí udávali problémy s pamäťou.
Počas 16 týždňov užívali:
- 10 mg ergotioneínu denne,
- 25 mg denne,
- alebo placebo.
Hladina ergotioneínu v krvi výrazne stúpla a po 16 týždňoch bola v skupine užívajúcej 25 mg približne 16-násobne vyššia než na začiatku.
V hlavnom sledovanom výsledku, kompozitnom skóre pamäti, však medzi skupinami nevznikol významný rozdiel.
Dávka 25 mg priniesla po štyroch týždňoch dočasné zlepšenie pamäti a priaznivé výsledky pri niektorých sekundárnych ukazovateľoch vrátane subjektívnej prospektívnej pamäti a zaspávania, no hlavný kognitívny výsledok zostal negatívny.
Zatiaľ teda platí pomerne jasný obraz:
ergotioneín sa dobre vstrebáva a jeho koncentráciu v krvi možno suplementáciou výrazne zvýšiť, no presvedčivý kognitívny účinok zatiaľ preukázaný nebol.
Prečo sa o ňom hovorí ako o „vitamíne dlhovekosti“
Tento výraz pochádza najmä z práce amerického biochemika Brucea Amesa.
V roku 2018 predstavil koncept „longevity vitamins“ – vitamínov dlhovekosti.
Jeho myšlienka bola jednoduchá. Niektoré živiny potrebujeme bezprostredne – ich vážny nedostatok rýchlo spôsobí ochorenie. Iné látky nemusia byť nevyhnutné na krátkodobé prežitie, ale ich dlhodobo nízky príjem by mohol ovplyvňovať procesy súvisiace so starnutím.
Ames medzi desať kandidátov zaradil aj ergotioneín.
Ergotioneín dnes nie je oficiálne klasifikovaný ako vitamín. Amesov koncept však kladie zaujímavú otázku:
Musí nedostatok každej dôležitej látky spôsobiť akútne ochorenie, alebo môže niektoré látky telo využívať predovšetkým na dlhodobú ochranu?
Práve ergotioneín je pre túto hypotézu zaujímavý. Človek si ho nevyrába, získava ho potravou a zároveň má transportér, ktorý ho cielene prijíma a pomáha zadržiavať.
Má zmysel jesť viac húb?
Z praktického pohľadu sú dnes najjednoduchším spôsobom, ako zvýšiť príjem ergotioneínu, huby.
Už 100 gramov hlivy ustricovej môže obsahovať približne 14 mg, shiitake okolo 11 mg a hliva kráľovská približne 24 mg.
To sú množstvá porovnateľné s dávkami používanými v prvých klinických štúdiách.
Huby pritom neposkytujú iba ergotioneín. Obsahujú aj beta-glukány, vlákninu, minerálne látky a ďalšie biologicky aktívne zlúčeniny.
Suplementy s izolovaným ergotioneínom sú už dostupné, no klinické dáta zatiaľ neukazujú jasnú výhodu, ktorá by z nich robila doplnok s preukázaným účinkom na dlhovekosť alebo kognitívne zdravie.
Pri štúdii so 147 účastníkmi je tiež relevantné, že ju financovala spoločnosť Blue California, výrobca použitého ergotioneínu ErgoActive, a jedna z autoriek bola jej zamestnankyňou.
Čo si z výskumu odniesť
Ergotioneín je nezvyčajná látka. Človek si ho nevytvára, no organizmus má transportný systém, ktorý ho aktívne prijíma do buniek a pomáha ho zadržiavať.
Huby patria medzi jeho najbohatšie prirodzené zdroje. Sto gramov niektorých druhov môže poskytnúť viac než 10 až 20 mg ergotioneínu.
Dlhodobé ľudské štúdie spájajú vyššie hladiny ergotioneínu s nižšou kardiovaskulárnou a celkovou úmrtnosťou a s priaznivejším kognitívnym starnutím.
Prvé klinické štúdie zároveň ukazujú, že suplementáciou možno jeho koncentráciu v krvi výrazne zvýšiť.
Najzaujímavejšia otázka preto zostáva rovnaká ako na začiatku:
Prečo má ľudské telo vlastný transportér pre látku, ktorú získavame najmä zo stravy?
Práve odpoveď na túto otázku môže ukázať, či je ergotioneín iba zaujímavou súčasťou potravy, alebo jedným z doteraz prehliadaných faktorov zdravého starnutia.
Ergotioneín je však len jednou časťou oveľa širšieho obrazu. Zdravé starnutie ovplyvňuje súhra stravy, metabolického zdravia, pohybu, spánku, laboratórnych ukazovateľov a ďalších faktorov životného štýlu.
Pri konzultáciách preto tieto oblasti hodnotím spoločne a hľadám, kde má zmena pre konkrétneho človeka najväčší význam. Spolu sa pozrieme na tvoje stravovanie, laboratórne výsledky, metabolické súvislosti aj každodenné návyky a určíme hlavné oblasti, na ktoré má zmysel zamerať sa. Ak chceš tieto súvislosti prejsť na vlastných údajoch, môžeš si objednať individuálnu metabolickú konzultáciu.
Hlavné vedecké zdroje
Gründemann D. et al. Discovery of the ergothioneine transporter. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2005. DOI: 10.1073/pnas.0408624102.
Pôvodná štúdia
Smith E. et al. Ergothioneine is associated with reduced mortality and decreased risk of cardiovascular disease. Heart, 2020. DOI: 10.1136/heartjnl-2019-315485.
Pôvodná štúdia
Wu L-Y. et al. Low Plasma Ergothioneine Predicts Cognitive and Functional Decline in an Elderly Cohort Attending Memory Clinics. Antioxidants, 2022.
Pôvodná štúdia
Yau YF. et al. Investigating the efficacy of ergothioneine to delay cognitive decline in mild cognitively impaired subjects: A pilot study. Journal of Alzheimer’s Disease, 2024. DOI: 10.1177/13872877241291253.
Pôvodná štúdia
Zajac IT. et al. The Effect of Ergothioneine Supplementation on Cognitive Function, Memory, and Sleep in Older Adults with Subjective Memory Complaints: A Randomized Placebo-Controlled Trial. Nutraceuticals, 2025. DOI: 10.3390/nutraceuticals5030015.
Pôvodná štúdia
Chong JR. et al. Metabolism of the antioxidant micronutrient ergothioneine as a plasma biomarker of cognitive resilience in older people with Alzheimer’s disease amyloid pathology. Free Radical Biology and Medicine, 2026. DOI: 10.1016/j.freeradbiomed.2026.06.043.
Pôvodná štúdia
Súvisiace články
