Vypočujte si článok ako podcast
Glyfosát – chemikália, ktorá sa stala súčasťou našej stravy
Glyfosát je najpoužívanejší herbicíd na svete – chemická látka, ktorá ničí burinu tým, že blokuje enzým potrebný na tvorbu rastlinných bielkovín.
Dlhé roky sa považoval za „bezpečný“, no dnes je predmetom intenzívnej vedeckej diskusie. Nie preto, že by sme ho pili z fliaš. Problémom je, že sa v malých množstvách dostáva do potravín, ktoré bežne konzumujeme.
Obilniny – pšenica, ovos, jačmeň, raž
Obilniny patria medzi základné potraviny, no práve pri ich pestovaní sa glyfosát používa najčastejšie.
Pred zberom sa polia často postrekujú na urýchlenie dozrievania (tzv. desikácia). Tento postup síce uľahčuje spracovanie, no zároveň spôsobuje, že zvyšky herbicídu zostávajú priamo v zrne.
Podľa správy Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA, 2023) sa rezíduá glyfosátu našli v rôznych poľnohospodárskych plodinách a potravinách bežne konzumovaných v Európe. V rámci koordinovaného monitorovacieho programu boli testované napríklad ovsené zrná, jačmeň, pšenica, ryža, sušené fazule a víno.
Tieto potraviny patria medzi najčastejšie konzumované v európskej populácii, a preto sú aj najrelevantnejším zdrojom možnej expozície glyfosátu.
Správa zároveň uvádza, že v niektorých vzorkách boli zistené hodnoty nad povoleným limitom (MRL), čo znamená, že obsahovali vyššie množstvo rezíduí, než povoľujú európske normy.
Najrizikovejšie sú:
- Ovsené vločky a cereálie z konvenčného pestovania
- Bežné pšeničné pečivo
- Instantné obilné kaše
Keďže obilniny tvoria základ každodennej stravy, aj nízke, no pravidelné dávky glyfosátu môžu prispievať k dlhodobému zaťaženiu organizmu. Ak chcete riziko znížiť, uprednostnite celozrnné obilniny z ekologického pestovania alebo produkty s jasne označeným pôvodom.
Strukoviny – sója, cícer, šošovica, fazuľa
Strukoviny patria medzi najzdravšie rastlinné potraviny, no ak pochádzajú z polí ošetrených glyfosátom, môžu obsahovať jeho zvyšky. Najvyššia kontaminácia sa zistila pri plodinách z Kanady, USA a Argentíny. V týchto krajinách sa glyfosát často používa pri pestovaní geneticky modifikovaných (GMO) odrôd.
Európske analýzy EFSA (2023) zároveň potvrdzujú výskyt stopových množstiev glyfosátu aj v sušených fazuliach a ďalších strukovinách, ktoré patria medzi najčastejšie konzumované rastlinné potraviny v EÚ.
Riziko sa týka najmä:
- Cíceru a šošovice z dovozu
- Sóje (vrátane tofu, sójového mlieka a rastlinných proteínov)
- Fazuľových konzerv
Zvyšky herbicídu sa môžu zachovať aj po spracovaní, najmä v sušených či balených produktoch. Ak chcete znížiť riziko, voľte BIO alebo európske strukoviny. Pred varením ich namáčajte – tým znížite obsah nežiaducich látok a zároveň podporíte lepšiu stráviteľnosť.
Rastlinné oleje – repka, sója, kukurica
Hoci sa rastlinné oleje filtrujú, zvyšky glyfosátu sa do nich môžu dostať už počas lisovania semien.
Najvyššie hodnoty sa zvyčajne nachádzajú v lacných priemyselných olejoch z masovej produkcie.
Pozor na:
- Lacné repkové a sójové oleje
- Kukuričné oleje
- Spracované potraviny, ktoré ich obsahujú – napríklad majonézy, dresingy či margaríny
Výskumy ukazujú, že dlhodobá konzumácia vysoko rafinovaných olejov môže zvyšovať zápalové procesy v tele. Zároveň narúša rovnováhu medzi omega-6 a omega-3 mastnými kyselinami. Ak chcete riziko minimalizovať, uprednostnite za studena lisované oleje z ekologickej produkcie, ako je olivový, ľanový či konopný olej. Tieto oleje podporujú zdravie buniek a zároveň prirodzenú detoxikáciu organizmu.
Kukurica a cukor
Glyfosát sa často používa pri pestovaní geneticky modifikovanej (GMO) kukurice a cukrovej repy. Tieto plodiny patria medzi najviac priemyselne spracované a preto sú častým zdrojom zvyškov herbicídov.
Rezíduá glyfosátu sa môžu objaviť v kukuričných sirupoch, glukózovo-fruktózových zložkách aj v rafinovanom cukre. Tieto prísady sa pridávajú do sladkostí, pečiva, limonád, omáčok či polotovarov a predstavujú skrytý zdroj glyfosátu v bežnej strave.
Analýzy potvrdzujú, že potraviny s vysokým obsahom týchto zložiek z konvenčného poľnohospodárstva často obsahujú stopové množstvá glyfosátu. Pri dlhodobom príjme sa môžu hromadiť v tele a zvyšovať jeho chemickú záťaž.
Nadmerná konzumácia týchto prísad navyše podporuje zápaly a inzulínovú rezistenciu. Ak chcete riziko znížiť, voľte prírodné sladidlá z ekologickej produkcie. Zároveň sa snažte obmedziť priemyselne vyrábané sladké nápoje a pochutiny.
Víno a pivo
Nie len potraviny, ale aj nápoje ako víno a pivo môžu obsahovať stopy glyfosátu, hoci ide o výrobky, ktoré si mnohí spájajú s prirodzeným pôvodom a tradičnou výrobou. Nemecké testy potvrdili stopové množstvá tejto látky v desiatkach známych značiek, čo naznačuje, že sa do nápojov dostáva už počas pestovania surovín – najmä jačmeňa a hrozna.
Podľa výskumu Umweltinstitut München (2016) boli všetky testované značky piva v Nemecku kontaminované glyfosátom v množstvách od 0,46 do 29,74 mikrogramov na liter, pričom rezíduá sa našli aj v bežných vínach dostupných na trhu. Nejde o to, že by ju výrobcovia cielene pridávali. Problémom je, že sa postrekujú vinice a jačmenné polia už počas pestovania surovín.
Zvyšky glyfosátu sa tak môžu dostať do finálneho nápoja cez kontaminované plodiny alebo vodu. Výskumy ukazujú, že vyššie hodnoty sa vyskytujú najmä v produktoch z konvenčného poľnohospodárstva. Naopak, BIO vína a remeselné pivá obsahujú spravidla len minimálne alebo nezistiteľné množstvá tejto látky.
Aj keď ide väčšinou o veľmi nízke koncentrácie, dlhodobý príjem malých dávok môže pôsobiť kumulatívne. Zvlášť citliví môžu byť ľudia s poruchami metabolizmu alebo oslabenou črevnou mikrobiotou. Ak si chcete dopriať pohár vína či piva s menším rizikom, uprednostnite ekologické alebo remeselné produkty. Podporíte tým poctivé pestovanie bez zbytočnej chémie – a aj vlastné zdravie.
Glyfosát: hrozba pre mozog, pečeň a mikrobióm
Najnovšie vedecké výskumy naznačujú, že glyfosát neovplyvňuje len rastliny, ale môže zasahovať aj do kľúčových funkcií ľudského organizmu – najmä mozgu, pečene a črevného mikrobiómu. Experimentálne štúdie ukázali, že glyfosát dokáže prenikať cez hematoencefalickú bariéru a v mozgovom tkanive spúšťať neurozápalové procesy, ktoré sú spájané so zvýšením hladín prozápalových cytokínov, ako je TNF-α. Dlhodobá expozícia môže narušiť expresiu génov zodpovedných za myelinizáciu a funkciu nervových buniek, čo zvyšuje riziko neurodegeneratívnych zmien (Journal of Neuroinflammation, 2022).
Zároveň výskum University of California San Diego (2019) ukázal, že vyššie hladiny glyfosátu v moči boli spojené s výskytom nealkoholovej stukovatenej pečene (NASH) u ľudí. Táto štúdia ako prvá preukázala priame prepojenie medzi dlhodobou expozíciou glyfosátu a poškodením pečene, vrátane porúch metabolizmu tukov a zvýšeného oxidačného stresu.
Nemenej dôležitý je aj jeho vplyv na črevný mikrobióm. Glyfosát pôsobí ako širokospektrálne antimikrobiálne činidlo, ktoré mení zloženie črevnej mikroflóry (tzv. dysbiózu). To môže nepriaznivo ovplyvniť produkciu neurotransmiterov, zápalové reakcie aj mentálne zdravie prostredníctvom osi črevo–mozog (Toxicology Reports, 2024).
Tieto poznatky naznačujú, že glyfosát nie je len environmentálny problém, ale aj potenciálny biologický stresor, ktorý môže prispievať k širokému spektru civilizačných ochorení.
Čo to znamená pre naše zdravie
Riziká spojené s glyfosátom presahujú hranice poľnohospodárstva a týkajú sa aj nášho zdravia. Svetová zdravotnícka organizácia (IARC) zaradila glyfosát do kategórie látok „pravdepodobne karcinogénnych pre ľudí“ (skupina 2A). Toto rozhodnutie vychádza z dôkazov o jeho možnej súvislosti s niektorými typmi rakoviny, najmä s non-Hodgkinovým lymfómom.
Novšie vedecké práce navyše ukazujú, že glyfosát môže narušovať črevnú mikroflóru a ovplyvňovať funkciu pečene. Zároveň zvyšuje oxidačný stres v bunkách, čím môže prispievať k rozvoju metabolických, neurologických a imunitných porúch.
Vzhľadom na tieto poznatky odborníci čoraz častejšie upozorňujú na riziká spojené s glyfosátom. Dlhodobá expozícia aj nízkym dávkam tejto látky si vyžaduje opatrnosť a dôkladnejší výskum jej biologických účinkov. Zvlášť citlivé skupiny, ako sú deti, tehotné ženy či ľudia s oslabenou detoxikačnou kapacitou pečene, môžu byť na účinky tejto látky náchylnejšie.
Preto sa čoraz viac diskutuje o potrebe prísnejšej regulácie a hľadaní alternatívnych spôsobov ochrany plodín bez zbytočnej chemickej záťaže pre človeka a ekosystém.
Ako znížiť vystavenie glyfosátu
- Uprednostnite BIO produkty – glyfosát je v ekologickom poľnohospodárstve zakázaný.
Potraviny s certifikátom BIO majú výrazne nižšie riziko kontaminácie pesticídmi a podporujú zdravšiu pôdu aj biodiverzitu. - Nakupujte slovenské a európske potraviny, kde platia prísnejšie limity pre pesticídy. Regionálni výrobcovia často podliehajú prísnejším kontrolám, vďaka čomu sa minimalizuje riziko chemických rezíduí.
- Vyhýbajte sa GMO potravinám (najmä sója, kukurica, repka).
Geneticky modifikované plodiny sú častejšie ošetrované glyfosátom, pretože sú naň odolné – čím sa zvyšuje ich obsah zvyškov v potravinách. - Obilniny a strukoviny pred varením namáčajte alebo ich fermentujte – tým sa znižuje obsah rezíduí. Tento jednoduchý krok pomáha odstrániť časť pesticídov a zároveň zlepšuje stráviteľnosť a vstrebávanie živín.
- Pestrá, vyvážená strava minimalizuje riziko dlhodobého hromadenia pesticídov v tele.
Rôznorodý jedálniček znižuje opakovanú expozíciu tej istej chemikálii a podporuje prirodzené detoxikačné procesy organizmu.
Na každom rozhodnutí záleží
Glyfosát nie je len poľnohospodársky problém – je to zrkadlo nášho potravinového systému a dôsledok spôsobu, akým pristupujeme k pôde, výžive a prírode. Dobrou správou je, že každý z nás má možnosť voľby. Každým nákupom, ktorý uprednostní kvalitu pred kvantitou, ovplyvňujeme smer trhu. Tým zároveň vysielame jasný signál výrobcom a pestovateľom, že si želáme potraviny pestované s ohľadom na zdravie a udržateľnosť.
Podporou lokálnych, ekologicky zmýšľajúcich farmárov prispievame nielen k ochrane životného prostredia, ale aj k znižovaniu našej vlastnej chemickej záťaže. Naša strava sa tak stáva nielen zdrojom energie, ale aj nástrojom zmeny – pre zdravšie telo, čistejšiu pôdu a vedomejšiu spoločnosť.
💚 Zdravie nezačína v lekárni, ale na tanieri.