Čo sa vlastne deje v ľudskom tele po niekoľkých dňoch bez jedla? Vedci sa na túto otázku pokúsili odpovedať sledovaním tisícov proteínov počas 7-dňového pôstu. Výsledky ukázali, že počas dlhšieho hladovania sa v tele odohrávajú oveľa hlbšie biologické zmeny, než by sa mohlo zdať len podľa spaľovania tukov či tvorby ketolátok.
V roku 2024 publikovali vedci v časopise Nature Metabolism štúdiu, v ktorej počas 7-dňového pôstu iba na vode sledovali tisíce proteínov v krvi zdravých ľudí. Zistili, že približne po niekoľkých dňoch bez jedla sa organizmus nezačne meniť len energeticky, ale dochádza aj k rozsiahlej biologickej adaptácii zasahujúcej metabolizmus, imunitné procesy, signalizáciu buniek a fungovanie viacerých orgánových systémov.
Najzaujímavejšie pritom bolo, že najvýraznejšie zmeny sa nezačali okamžite. Podľa autorov sa organizmus približne okolo tretieho dňa pôstu akoby „prepínal“ do odlišného biologického režimu.
Originálny názov práce
Systemic proteome adaptions to 7-day complete caloric restriction in humans
Autori: Marko Pietzner a kol.
Časopis: Nature Metabolism (2024)
PMID: 38429390
Typ dôkazu: Experimentálna metabolická štúdia na ľuďoch
Počet účastníkov: 12 zdravých dobrovoľníkov
Trvanie: 7 dní úplného kalorického obmedzenia (iba voda)
Oblasť: pôst, metabolizmus, proteomika, ketóza, energetický metabolizmus, zápalové procesy, bunková signalizácia, dlhovekosť
O čom bola štúdia
Výskumníci z londýnskych a nórskych pracovísk sledovali 12 zdravých dobrovoľníkov počas 7-dňového vodného pôstu, počas ktorého neprijímali kalórie.
Každý deň analyzovali približne 3000 proteínov v krvi pomocou modernej metódy nazývanej proteomika. Zjednodušene povedané, vedci sa snažili pochopiť, ako sa telo biologicky preprogramuje počas dlhšieho hladovania.
Ich cieľ bol pomerne ambiciózny:
- zistiť, čo sa deje v tele počas viacdňového pôstu,
- odhaliť, kedy sa začnú hlbšie biologické adaptácie,
- sledovať, ktoré systémy organizmu reagujú najvýraznejšie,
- a preskúmať, či sa aktivujú procesy spájané s metabolickým zdravím a mechanizmami skúmanými v oblasti dlhovekosti.
Dôležité je zdôrazniť, že vedci nesledovali iba chudnutie, ale molekulárne procesy prebiehajúce v organizme.
Čo sa deje počas prvých dní pôstu
Počas prvých dní bez jedla organizmus funguje relatívne predvídateľne.
Najskôr spotrebúva dostupnú glukózu a zásoby glykogénu uložené v pečeni a svaloch. Keď sa tieto zásoby míňajú, telo sa začína čoraz viac spoliehať na energiu z tukov.
Organizmus pri prechode na tukové hospodárstvo sprevádza:
- postupný pokles glukózy,
- znižovanie hladiny inzulínu,
- rastúce spaľovanie tukových zásob,
- zvýšenú tvorbu ketolátok,
- prechod na odlišný spôsob získavania energie.
Z pohľadu metabolizmu teda dochádza k známemu presunu z dominantného využívania cukru smerom k väčšiemu využívaniu tukov a ketónov.
Toto však podľa autorov nebola najzaujímavejšia časť experimentu.
Čo sa začalo diať po 2–3 dňoch pôstu
Najzaujímavejším zistením štúdie bolo, že najväčšie systémové zmeny nezačali hneď.
Vedci pozorovali, že približne po 2–3 dňoch pôstu začali hladiny mnohých proteínov meniť svoje správanie výraznejšie. Organizmus akoby prechádzal do odlišnej biologickej fázy.
Autori opisujú, že počas pôstu nevznikla jedna jednoduchá reakcia organizmu, ale viacero odlišných biologických odpovedí. Proteíny sa menili v rôznych časových vzorcoch a vytvárali niekoľko adaptačných trajektórií.
Inými slovami: telo nereagovalo jedným „vypínačom“, ale postupne menilo viacero biologických systémov naraz.
Nešlo len o metabolizmus
Jedno z najzaujímavejších zistení bolo, že sa nemenili len proteíny súvisiace s energiou.
Vedci zaznamenali zmeny v proteínoch spájaných s:
- metabolizmom,
- zápalovou signalizáciou,
- imunitnými procesmi,
- cievnym systémom,
- mozgom a nervovým systémom,
- štruktúrou tkanív a buniek.
Štúdia pritom nemerala priamo výkon mozgu alebo fungovanie imunity. Vedci sledovali zmeny v proteínoch, ktoré sú s týmito systémami biologicky spojené.
Práve v tom spočíva dôležitý vedecký rozdiel.
Menili sa aj fascie a podporné tkanivá organizmu
Jedným z menej diskutovaných, ale veľmi zaujímavých zistení boli zmeny proteínov takzvanej extracelulárnej matrix (ECM). Ide o sieť bielkovín a ďalších látok, ktoré vytvárajú prostredie okolo buniek a pomáhajú udržiavať štruktúru, stabilitu a funkciu tkanív.
Zjednodušene si ju možno predstaviť ako vnútornú opornú sieť organizmu. Práve z nej sú tvorené aj fascie, šľachy, väzy a ďalšie podporné tkanivá tela.
Tieto proteíny zohrávajú dôležitú úlohu pri:
- organizácii tkanív,
- komunikácii medzi bunkami,
- stabilite prostredia okolo buniek,
- obnove a prispôsobovaní tkanív.
Vedci zaznamenali zmeny aj v niektorých proteínoch spájaných s nervovým systémom.
Výsledky naznačujú, že viacdňový pôst neovplyvňuje iba spôsob získavania energie zo sacharidov alebo tukov. Zmeny zasahovali aj do procesov súvisiacich so štruktúrou tkanív, komunikáciou medzi bunkami a celkovou adaptáciou organizmu na dlhšie obdobie bez príjmu potravy.
Štúdia tak ukazuje, že počas dlhšieho pôstu prebieha v tele rozsiahla biologická reorganizácia, ktorá zasahuje podstatne viac systémov než len energetický metabolizmus.
Aktivovala sa autofágia?
Keď sa hovorí o dlhšom pôste, často sa spomína aj takzvaná autofágia — prirodzený proces, pri ktorom bunky rozkladajú a recyklujú poškodené alebo nepotrebné časti.
Jednoducho povedané, ide o určitú formu bunkového „upratovania“.
Táto štúdia však autofágiu priamo nemerala.
Vedci nesledovali špecifické bunkové markery autofágie, ale analyzovali zmeny tisícov proteínov v krvi.
Výsledky preto nemožno interpretovať tak, že štúdia „dokázala autofágiu“.
Z pohľadu tejto štúdie možno povedať:
Výsledky naznačujú, že počas dlhšieho pôstu sa aktivujú adaptačné mechanizmy organizmu, ktoré sa v iných výskumoch spájajú aj s procesmi bunkovej údržby a metabolickej adaptácie.
Zmenila sa približne tretina proteínov
Vedci zistili, že počas 7 dní pôstu sa významne zmenila približne tretina všetkých sledovaných proteínov.
Išlo o viac než 1000 biologických markerov, ktoré reagovali na absenciu potravy.
Niektoré sa zvyšovali, iné klesali a ďalšie sa menili v rôznych časových vzorcoch.
Výsledky ukazujú, že viacdňový pôst neovplyvňuje iba jeden systém, ale predstavuje komplexnú systémovú odpoveď celého organizmu.
Autori navyše identifikovali viacero odlišných vzorcov odpovede (trajektórií), čo podporuje myšlienku, že telo sa počas pôstu adaptuje v niekoľkých biologických fázach.
Súviseli zmenené proteíny aj s ochoreniami?
Vedci následne porovnali proteíny, ktoré sa počas pôstu významne menili, s genetickými databázami ľudských ochorení.
Zistili, že viaceré z ovplyvnených proteínov sú spájané s:
- kardiovaskulárnymi ochoreniami,
- diabetom 2. typu,
- neurodegeneratívnymi ochoreniami.
Biologické zmeny vyvolané viacdňovým pôstom zasahujú aj do dráh, ktoré sa podieľajú na vzniku a priebehu týchto ochorení.
Pre vedcov bolo toto zistenie zaujímavé najmä preto, že mnohé z týchto chorôb úzko súvisia s metabolizmom, zápalovými procesmi a hospodárením organizmu s energiou.
Koľko schudli účastníci za 7 dní?
Účastníci počas 7-dňového pôstu schudli v priemere približne 5,7 kilogramu.
Úbytok hmotnosti však netvoril iba telesný tuk.
Pri dlhšom hladovaní sa typicky mení:
- množstvo vody v tele,
- zásoby glykogénu,
- tuková hmota,
- a čiastočne aj svalová hmota.
Zaujímavé je, že po návrate k jedlu sa časť straty netukovej hmoty obnovila, zatiaľ čo časť tuku zostala redukovaná.
Samotný výsledok preto nemožno chápať ako dôkaz, že viacdňový pôst je najlepšou stratégiou chudnutia.
Štúdia skúmala najmä biologické zmeny počas pôstu, nie optimálnu stratégiu redukcie hmotnosti.
Predlžuje dlhší pôst život?
Krátka odpoveď: z tejto štúdie to nevieme povedať.
Výskumníci zaznamenali zmeny v proteínoch a signalizačných dráhach, ktoré sa v iných výskumoch spájajú s metabolickým zdravím, bunkovou adaptáciou a mechanizmami skúmanými v oblasti dlhovekosti.
Samotné zmeny proteínov ešte neumožňujú tvrdiť, že:
- 7-dňový pôst automaticky predlžuje život,
- funguje rovnako u každého človeka,
- alebo že je bezpečný pre každého.
Štúdia nebola navrhnutá na sledovanie dlhodobých zdravotných výsledkov ani dĺžky života.
Z výsledkov tejto práce vyplýva:
Výsledky podporujú hypotézu, že viacdňový pôst môže aktivovať biologické procesy skúmané v oblasti metabolického zdravia a longevity, no samotná štúdia nevie potvrdiť dlhodobý zdravotný prínos ani predĺženie života.
Má viacdňový pôst aj riziká?
Áno. A práve toto sa na sociálnych sieťach často nespomína.
Dlhší pôst nemusí byť vhodný pre každého človeka.
Riziká môžu zahŕňať:
- dehydratáciu,
- stratu elektrolytov,
- závraty a slabosť,
- pokles fyzického výkonu,
- bolesti hlavy,
- výraznú únavu,
- zvýšené riziko komplikácií u ľudí s diabetom, nízkym tlakom alebo chronickými ochoreniami.
Pri veľmi dlhom alebo nevhodne ukončenom pôste môže byť problémom aj takzvaný refeeding syndróm — potenciálne nebezpečný stav vznikajúci po prudkom návrate k jedlu po období výrazného hladovania.
Najrizikovejší býva najmä u podvyživených, chronicky chorých alebo veľmi vyčerpaných ľudí.
Čo je na tejto štúdii najzaujímavejšie?
Táto štúdia patrí medzi najdetailnejšie výskumy toho, čo sa počas viacdňového pôstu deje na molekulárnej úrovni v ľudskom tele.
Nešlo len o sledovanie hmotnosti alebo cukru v krvi.
Vedci prvýkrát detailne sledovali približne 3000 proteínov deň po dni počas 7 dní hladovania a ukázali, že organizmus počas pôstu prechádza rozsiahlou systémovou biologickou adaptáciou.
Jedno z najsilnejších zistení bolo, že výraznejšie zmeny sa začali objavovať približne okolo tretieho dňa pôstu, čo naznačuje existenciu biologických fáz adaptácie na hladovanie.
Obmedzenia štúdie
Aj keď ide o veľmi zaujímavú prácu, má viacero limitov:
- iba 12 účastníkov,
- všetko boli zdraví dobrovoľníci,
- neexistovala kontrolná skupina,
- nešlo o sledovanie dlhodobého zdravia,
- štúdia nemerala priamo autofágiu ani dĺžku života.
Ukazujú biologické zmeny počas pôstu, ale ešte nie definitívne dôkazy o zdravotných benefitoch.
Úroveň dôkazu
Stredná
Išlo o kvalitnú experimentálnu štúdiu na ľuďoch s pokročilou proteomickou analýzou, no malý počet účastníkov a absencia kontrolnej skupiny obmedzujú silu záverov.
Štúdia je veľmi cenná na pochopenie biologických mechanizmov, no nestačí na definitívne odporúčania pre bežnú populáciu.
Zdroj štúdie
Pôvodnú publikovanú štúdiu nájdeš v databáze PubMed, kde si môžeš pozrieť odborné detaily, metodiku aj kompletné znenie práce:
Pietzner M. et al. Systemic proteome adaptions to 7-day complete caloric restriction in humans.
Nature Metabolism (2024)
PMID: 38429390
DOI: 10.1038/s42255-024-01008-9
Stručné zhrnutie
Táto štúdia ukázala, že viacdňový pôst neznamená iba „spaľovanie tuku“.
Po približne 2–3 dňoch bez jedla začali vedci pozorovať výraznejšie zmeny v stovkách až tisícoch proteínov súvisiacich s metabolizmom, zápalovou signalizáciou, imunitnými procesmi, cievami, nervovým systémom a štruktúrou tkanív.
Výsledky naznačujú, že dlhší pôst môže v tele aktivovať hlbšiu metabolickú a biologickú adaptáciu, pri ktorej sa organizmus neprepína iba na spaľovanie tukov, ale začína fungovať v odlišnom biologickom režime. Štúdia zároveň podporuje myšlienku, že niektoré procesy spájané s metabolickým zdravím, bunkovou obnovou a lepšou adaptáciou na energetický stres môžu byť pri dlhšom pôste výraznejšie aktivované.
Zjednodušene povedané: prvé dni pôstu sú najmä o zmene paliva (cukor → tuk), no približne okolo tretieho dňa sa podľa tejto práce začínajú objavovať širšie systémové zmeny, ktoré môžu byť jedným z dôvodov, prečo viacdňový pôst ľudia často subjektívne opisujú ako stabilnejšiu energiu, menší pocit hladu, odlišné vnímanie sústredenia, ľahkosti alebo mentálnej jasnosti.
Praktický prínos pôstu tak nemusí spočívať iba v chudnutí, ale aj v zlepšení metabolickej flexibility — teda schopnosti tela efektívnejšie prepínať medzi spaľovaním cukru a tukov podľa potreby.
Pre metabolické zdravie môže byť dôležité nielen to, čo človek je, ale aj to, ako dlho organizmus funguje bez neustáleho prísunu energie a bez neustále zvýšeného inzulínu.
Ako je na tom tvoj metabolizmus? Zisti za pár minút, či tvoje telo efektívne spaľuje energiu alebo má sklon viac ukladať tuk
Najčastejšie otázky o 7-dňovom pôste
Čo skúmala táto štúdia?
Vedci sledovali 12 zdravých dobrovoľníkov počas 7-dňového pôstu iba na vode a každý deň analyzovali približne 3000 proteínov v krvi.
Kedy sa začali objavovať najvýraznejšie zmeny?
Najväčšie biologické zmeny vedci pozorovali približne po 2–3 dňoch pôstu.
Čo sa deje počas prvých dní pôstu?
Organizmus najskôr využíva glukózu a zásoby glykogénu. Následne rastie spaľovanie tukov a tvorba ketolátok.
Mení pôst iba metabolizmus?
Nie. Zmeny sa týkali aj proteínov spájaných s imunitným systémom, cievami, nervovým systémom a podpornými tkanivami organizmu.
Koľko proteínov sa počas pôstu zmenilo?
Významne sa zmenila približne tretina všetkých sledovaných proteínov, teda viac ako 1000 biologických markerov.
Súviseli zmenené proteíny aj s ochoreniami?
Áno. Mnohé z ovplyvnených proteínov boli spájané s kardiovaskulárnymi ochoreniami, diabetom 2. typu a neurodegeneratívnymi ochoreniami.
Koľko schudli účastníci počas 7 dní?
Účastníci schudli v priemere približne 5,7 kilogramu.
Aké je hlavné zistenie tejto štúdie?
Po približne 2–3 dňoch bez jedla sa v tele začínajú rozsiahle biologické zmeny zasahujúce viacero systémov organizmu, nielen spaľovanie tukov.
Súvisiace články
