V longevity výskume sa metionín často spája s aktiváciou rastových dráh a rýchlejším starnutím. Obmedzenie tejto aminokyseliny preto patrí medzi experimentálne stratégie, ktoré v štúdiách na zvieratách dokázali zlepšiť metabolické zdravie a niekedy aj predĺžiť život.
Nová štúdia publikovaná v časopise Cell Metabolism však priniesla zdanlivo opačný výsledok. Keď vedci do špeciálnej nízkobielkovinovej „longevity“ diéty pridali malé množstvo metionínu, staršie myši mali menej telesného tuku, nižšiu krehkosť a lepšie ukazovatele metabolického zdravia.
Neznamená to však, že viac metionínu automaticky predlžuje život. Výsledky skôr ukazujú, že príliš jednoduché pravidlo „čím menej metionínu, tým lepšie“ nemusí platiť za každých okolností. Rozhoduje dávka, celkové zloženie stravy, vek a pomer metionínu k ostatným aminokyselinám.
Prečo sa metionín v longevity výskume obmedzuje
Metionín je esenciálna sírna aminokyselina. Ľudský organizmus si ju nedokáže vytvoriť, preto ju musí prijímať zo stravy. Nachádza sa najmä v mäse, vajciach, mliečnych výrobkoch a rybách, ale v menšom množstve aj v rastlinných potravinách.
V tele má viacero dôležitých úloh. Je potrebný na tvorbu bielkovín a vznik S-adenozylmetionínu, známeho ako SAM, ktorý sa podieľa na metylačných procesoch. Metionín zároveň vstupuje do metabolizmu homocysteínu, cysteínu a glutatiónu.
Predchádzajúce experimenty ukázali, že obmedzenie metionínu môže u laboratórnych zvierat znižovať IGF-1, zlepšovať citlivosť na inzulín, obmedzovať hromadenie tuku a aktivovať ochranné stresové mechanizmy. Veľmi nízky príjem však môže mať aj opačnú stránku: zhoršenie rastu, úbytok hmotnosti, nižšiu hustotu kostí alebo vyššie riziko krehkosti.
Práve problém príliš nízkeho príjmu sa vedci pokúsili v novej práci riešiť.
Čo vedci v skutočnosti testovali
Do experimentu zaradili myši vo veku 20 mesiacov, teda už v pokročilom veku. Porovnávali niekoľko typov stravovania vrátane štandardnej diéty, západnej diéty bohatej na tuk a cukor, nízkosacharidovej ketogénnej diéty a nízkobielkovinovej longevity diéty inšpirovanej tradičným stredomorským a okinawským spôsobom stravovania. Podrobnosti o experimente zverejnila USC.
Longevity diéta obsahovala celkovo menej bielkovín a aminokyselín. Vedci však do nej doplnili malé množstvo metionínu, aby jeho príjem nebol príliš nízky. Takto upravenú diétu označili skratkou LDMM – nízkoaminokyselinová longevity diéta s miernym množstvom metionínu.
Toto je najdôležitejší detail celej štúdie: LDMM nebola vysokometionínová diéta. Metionínu obsahovala viac než pôvodná veľmi nízkoaminokyselinová verzia, stále však išlo o nízku, ale dostatočnú úroveň.
Menej tuku bez straty svalovej hmoty
Myši na diéte LDMM dosiahli v porovnaní s ostatnými skupinami viacero priaznivých výsledkov:
- mali menej telesného tuku,
- zachovali si beztukovú telesnú hmotu,
- vykazovali nižšiu mieru krehkosti,
- mali lepšiu citlivosť na inzulín,
- zlepšili sa im viaceré kardiometabolické ukazovatele.
Zaujímavé je, že myši mohli zjesť viac potravy a prijať porovnateľné množstvo energie ako ostatné skupiny, napriek tomu strácali tuk bez výraznej straty svalovej hmoty. Výsledok preto nemožno vysvetliť iba nižším kalorickým príjmom.
Západná a ketogénna diéta naopak v tomto konkrétnom modeli zvyšovali tukovú hmotu a krehkosť. Zhoršoval sa cholesterol alebo inzulínová citlivosť.
To však nie je dôkaz, že každá ketogénna diéta u ľudí musí vyvolať rovnaký výsledok. Išlo o presne definované experimentálne diéty podávané starým myšiam.
FGF21, GLP-1 a rastový hormón
Diéta LDMM výrazne ovplyvnila hormonálne signály spojené s energetickým metabolizmom.
FGF21 (fibroblastový rastový faktor 21) je hormón tvorený najmä v pečeni, ktorý sa zvyšuje pri nedostatku bielkovín alebo určitých aminokyselín. Pomáha organizmu prispôsobiť sa zmenenej dostupnosti živín a ovplyvňuje výdaj energie, metabolizmus tukov a citlivosť na inzulín.
V tejto štúdii nešlo iba o sprievodnú zmenu biomarkera. Keď vedci použili myši bez funkčného FGF21, veľká časť priaznivého účinku diéty na stratu tuku a citlivosť na inzulín sa stratila. FGF21 bol teda v tomto modeli dôležitou súčasťou mechanizmu.
Zvýšil sa aj GLP-1 (inzulínu podobný rastový faktor 1), črevný hormón zapojený do regulácie glykémie, sekrécie inzulínu a pocitu sýtosti. To však neznamená, že diéta pôsobila rovnako ako lieky zo skupiny agonistov GLP-1. Zvýšenie prirodzeného hormónu u myší nemožno priamo porovnávať s farmakologickou liečbou u ľudí.
Prekvapivá bola tiež kombinácia vyššieho rastového hormónu a nižšieho IGF-1. Rastový hormón a IGF-1 sa často opisujú ako jedna os, no pri nízkom príjme bielkovín sa ich vzťah môže meniť.
Výsledok preto neznamená, že samotné zvyšovanie rastového hormónu podporuje dlhovekosť. Ukazuje skôr komplexnú metabolickú adaptáciu na konkrétny pomer aminokyselín.
Prečo výsledok nevyvracia výskum obmedzenia metionínu
Na prvý pohľad môže štúdia pôsobiť ako popretie predchádzajúcich prác. V skutočnosti však ukazuje niečo presnejšie.
Príliš vysoký príjem metionínu odstránil výhody nízkobielkovinovej diéty. Príliš nízky príjem bol zase spojený s krehkosťou. Najlepšie výsledky sa objavili vtedy, keď bol príjem metionínu nízky, ale ešte dostatočný.
Účinok metionínu teda pravdepodobne nepripomína vypínač, pri ktorom je „málo“ vždy dobré a „veľa“ vždy zlé. Skôr môže ísť o krivku, na ktorej sú nevýhodné oba extrémy.
Rovnako dôležité je, že metionín nepôsobil izolovane. Bol súčasťou diéty s celkovo nízkym obsahom bielkovín a aminokyselín. Rovnaká dávka metionínu by pri inom množstve leucínu, izoleucínu, cysteínu, energie alebo celkových bielkovín mohla vyvolať iný účinok.
Čo ukázala analýza údajov od ľudí
Autori doplnili pokusy na myšiach prierezovou analýzou údajov od viac ako 200 000 mužov a žien. Ľudia s najvyšším príjmom živočíšnych bielkovín mali približne dvojnásobnú prevalenciu diabetu 2. typu v porovnaní so skupinou s najnižším príjmom.
Tento výsledok však nedokazuje, že metionín alebo živočíšne bielkoviny diabetes spôsobili. Išlo o observačné údaje zachytávajúce súvislosť, nie o kontrolovaný experiment. Príjem živočíšnych bielkovín je navyše spojený s ďalšími rozdielmi v jedálničku a životnom štýle, ktoré nemožno úplne oddeliť.
Skutočný účinok diéty LDMM u ľudí preto musí overiť až kontrolovaná klinická štúdia.
Má zmysel začať užívať metionín ako doplnok?
Nie. Táto štúdia nie je dôvodom na suplementáciu metionínu.
Vedci netestovali pridanie metionínu k bežnej západnej alebo vysokobielkovinovej strave. Doplnili presne stanovené množstvo do experimentálnej diéty, ktorá mala málo bielkovín aj ostatných aminokyselín.
Pri bežnom jedálničku s mäsom, vajcami, rybami alebo mliečnymi výrobkami býva metionínu spravidla dostatok.
Opatrnosť je dôležitá najmä vo vyššom veku. Starší človek potrebuje chrániť svalovú hmotu a silu, preto môže neodborne zostavená nízkobielkovinová diéta zvýšiť riziko sarkopénie. Výsledky na myšiach nemožno premeniť na univerzálne odporúčanie znižovať bielkoviny ani pridávať izolovanú aminokyselinu.
Čo si z tejto štúdie odniesť
Nová práca nespochybňuje celý výskum obmedzenia metionínu. Spochybňuje predovšetkým jeho príliš zjednodušenú interpretáciu.
Menej metionínu nemusí byť vždy lepšie. Viac metionínu však tiež nie je automaticky prospešné. V starobe môže byť rozhodujúce nájsť rovnováhu medzi tlmením nadmerných rastových signálov a zachovaním svalov, sily a funkčnosti.
Najdôležitejším odkazom štúdie preto nie je jedna „longevity aminokyselina“, ale význam celkového nutričného kontextu. Zdravotný účinok bielkovín neurčuje iba ich množstvo. Rozhoduje aj ich zdroj, pomer jednotlivých aminokyselín, energetický príjem, fyzická aktivita, vek a metabolický stav človeka.
Zatiaľ ide prevažne o zvierací a mechanistický dôkaz. Štúdia ukázala zlepšenie ukazovateľov healthspan a krehkosti, nie dôkaz, že suplementácia metionínu predlžuje život ľudí.
Zdroj: Fanti M. a kol. Methionine-supplemented longevity diet increases growth hormone, GLP-1, and FGF21; reduces frailty; and promotes healthspan. Cell Metabolism. 2026;38(8):1579–1598.e6. Online publikované 23. júna 2026, číslo časopisu vydané 4. augusta 2026. DOI: 10.1016/j.cmet.2026.05.015.
Poznámka k transparentnosti: Valter Longo uviedol majetkový podiel v spoločnosti L-Nutra. Viacerí autori sú spojení s patentmi týkajúcimi sa diéty napodobňujúcej pôst. Valter Longo a Maura Fanti sú zároveň uvedení ako vynálezcovia predbežnej patentovej prihlášky súvisiacej s metódami a zisteniami tejto štúdie.
Súvisiace články
