Keď sa povie chemoterapia, väčšina ľudí si predstaví liečbu, ktorá síce ničí rakovinové bunky, ale zároveň zaťažuje celý organizmus. Únava, nevoľnosť, slabosť, vypadávanie vlasov, pokles imunity či poškodenie zdravých tkanív patria medzi najčastejšie vedľajšie účinky.
Vedci už dlhšie hľadajú spôsoby, ako zvýšiť účinnosť liečby a zároveň znížiť jej toxicitu. Jednou z najzaujímavejších oblastí výskumu sa v posledných rokoch stal krátkodobý pôst pred chemoterapiou.
V roku 2015 publikovali vedci z Holandska jednu z prvých randomizovaných klinických štúdií, ktorá skúmala, či môže krátkodobý pôst pomôcť pacientkam s rakovinou prsníka lepšie zvládať chemoterapiu.
Myšlienka tejto štúdie nevznikla náhodou. Predchádzajúci výskum naznačoval, že počas pôstu sa v organizme aktivujú ochranné mechanizmy, ktoré môžu zdravým bunkám pomôcť lepšie zvládať rôzne formy stresu vrátane chemoterapie.
Vedci predpokladali, že zdravé bunky by sa počas obdobia bez príjmu energie mohli dostať do ochranného režimu, zatiaľ čo nádorové bunky by zostali voči liečbe zraniteľné. Tento mechanizmus dostal názov diferenciálna stresová rezistencia (Differential Stress Resistance – DSR).
Originálny názov práce
Autori: Sanne de Groot a kol.
Časopis: BMC Cancer (2015)
PMID: 26438237
Typ dôkazu: Randomizovaná pilotná klinická štúdia na ľuďoch
Počet účastníkov: 13 žien s HER2-negatívnym karcinómom prsníka
Trvanie: Približne 48-hodinový pôst (24 hodín pred chemoterapiou a 24 hodín po nej)
Oblasť: pôst, chemoterapia, rakovina prsníka, poškodenie DNA, ochrana zdravých buniek, metabolické zdravie, diferenciálna stresová rezistencia (DSR), onkológia
Ako štúdia prebiehala?
Do štúdie bolo zaradených 13 žien s HER2-negatívnym karcinómom prsníka v štádiu II alebo III.
Všetky pacientky podstupovali štandardnú chemoterapiu TAC, ktorá obsahovala kombináciu troch liekov:
- docetaxel,
- doxorubicín,
- cyklofosfamid.
Ide o intenzívny chemoterapeutický režim, pri ktorom sa vedľajšie účinky objavujú pomerne často.
Pacientky boli náhodne rozdelené do dvoch skupín.
Skupina s pôstom
Ženy držali pôst 24 hodín pred podaním chemoterapie a ďalších 24 hodín po jej podaní.
Počas pôstu mohli prijímať vodu, nesladený čaj a nízkokalorické nápoje. Cieľom bolo čo najviac napodobniť metabolický stav hladovania bez významného príjmu energie.
Predpokladalo sa, že počas tohto obdobia dôjde k poklesu hladín glukózy, inzulínu a rastových signálov, ktoré ovplyvňujú rast a delenie buniek.
Celkovo teda išlo o približne 48-hodinové obdobie s minimálnym energetickým príjmom.
Takýto časový interval bol zvolený na základe predchádzajúcich experimentov, ktoré naznačovali, že ochranné mechanizmy buniek sa začínajú výraznejšie aktivovať po približne jednom až dvoch dňoch obmedzenia príjmu energie.
Vedci zároveň sledovali, či sú pacientky schopné takýto režim dodržiavať aj počas opakovaných cyklov chemoterapie.
Kontrolná skupina
Pacientky pokračovali v bežnej strave podľa odporúčaní zdravej výživy.
Nevykonávali žiadne kalorické obmedzenie ani špeciálny diétny režim súvisiaci s chemoterapiou.
Táto skupina slúžila na porovnanie toho, či sa medzi pacientkami s pôstom a bez pôstu objavia rozdiely v tolerancii liečby, poškodení DNA a ďalších sledovaných parametroch.
Čo vedci sledovali?
Vedci nechceli sledovať iba subjektívne pocity pacientok.
Zamerali sa aj na biologické ukazovatele poškodenia organizmu a snažili sa zistiť, či krátkodobý pôst dokáže ovplyvniť reakciu tela na chemoterapiu.
Hodnotili najmä:
- vedľajšie účinky chemoterapie,
- toleranciu liečby,
- poškodenie DNA v zdravých bielych krvinkách,
- zápalové parametre,
- krvný obraz,
- bezpečnosť pôstu,
- schopnosť pacientok dodržiavať pôstny režim.
Vedcov zaujímalo najmä to, či sa podarí ochrániť zdravé bunky pred časťou poškodenia spôsobeného chemoterapiou bez toho, aby sa oslabil jej účinok na nádorové bunky.
Práve poškodenie DNA zdravých buniek bolo jedným z hlavných cieľov štúdie. Na jeho hodnotenie použili marker γ-H2AX, ktorý sa často využíva ako ukazovateľ poškodenia genetického materiálu buniek.
Ak by sa ukázalo, že pôst dokáže znížiť poškodenie zdravých buniek, mohlo by to v budúcnosti prispieť k lepšej tolerancii liečby a potenciálne aj k menšiemu výskytu niektorých vedľajších účinkov chemoterapie.
Čo zistili?
1. Krátkodobý pôst bol pre väčšinu pacientok dobre tolerovaný
Jedným z prvých zistení bolo, že väčšina žien zvládla pôst bez závažných komplikácií.
Nedochádzalo k významným problémom so zvládaním liečby a väčšina pacientok dokázala režim dodržať počas opakovaných cyklov chemoterapie.
To bolo dôležité zistenie, pretože jednou z obáv bolo, že onkologickí pacienti môžu počas pôstu strácať príliš veľa energie alebo telesnej hmotnosti.
Výsledky ukázali, že krátkodobé obmedzenie príjmu energie bolo vo väčšine prípadov realizovateľné a nepredstavovalo zásadnú prekážku pre pokračovanie liečby.
2. Zdravé bunky vykazovali menšie poškodenie DNA
Najzaujímavejšie výsledky sa objavili pri hodnotení poškodenia DNA.
Vedci sledovali marker γ-H2AX, ktorý sa bežne používa na meranie poškodenia genetického materiálu buniek.
Pacientky v skupine s pôstom vykazovali po chemoterapii nižšie známky poškodenia DNA v zdravých bielych krvinkách v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Inými slovami, chemoterapia síce pôsobila proti nádoru, ale zdravé bunky sa zdali byť voči jej účinkom odolnejšie.
Práve toto predstavuje jeden z hlavných predpokladaných prínosov pôstu počas liečby.
Pri porovnaní oboch skupín vedci zistili niekoľko zaujímavých rozdielov:
- obe skupiny dokázali absolvovať plánovanú chemoterapiu,
- v kontrolnej skupine sa po chemoterapii objavilo väčšie poškodenie DNA v zdravých bielych krvinkách,
- skupina s pôstom vykazovala známky lepšej ochrany zdravých buniek,
- neobjavil sa dôkaz, že by pôst znižoval účinnosť chemoterapie na nádorové bunky.
Tieto výsledky naznačujú, že krátkodobý pôst by mohol pomáhať chrániť zdravé bunky pred časťou poškodenia spôsobeného chemoterapiou bez toho, aby oslaboval jej protinádorový účinok.
Vedci sa domnievajú, že za časťou týchto účinkov môžu stáť adaptačné procesy, ktoré sa počas obdobia bez jedla aktivujú priamo v bunkách.
3. Pôst neoslabil účinok chemoterapie
Dôležitou otázkou bolo, či ochrana zdravých buniek nebude zároveň chrániť aj nádor.
Výsledky však nenaznačovali, že by pôst znižoval účinnosť chemoterapie.
Naopak, teoretický mechanizmus naznačuje, že nádorové bunky zostávajú citlivé na liečbu, zatiaľ čo zdravé bunky sa dostávajú do úsporného ochranného režimu.
Počas pôstu totiž dochádza k poklesu hladín glukózy, inzulínu a rastových faktorov, čo vedie k aktivácii ochranných a opravných procesov v zdravých bunkách. Nádorové bunky však často nedokážu na tieto zmeny reagovať rovnakým spôsobom.
Práve tento rozdiel medzi zdravými a nádorovými bunkami tvorí základ teórie diferenciálnej stresovej rezistencie, ktorá patrí medzi najzaujímavejšie mechanizmy skúmané v oblasti pôstu a onkológie.
Hlavné zistenie
Krátkodobý pôst počas chemoterapie bol realizovateľný, bezpečný a bol spojený s nižším poškodením DNA v zdravých bunkách.
Výsledky zároveň nenaznačovali, že by pôst znižoval účinnosť chemoterapie.
Prečo by mohol pôst fungovať?
Počas pôstu sa v tele odohráva množstvo metabolických zmien.
Klesajú hladiny:
- glukózy,
- inzulínu,
- IGF-1 (inzulínu podobného rastového faktora),
- anabolických rastových signálov.
Naopak sa zvyšuje tvorba ketolátok a aktivita procesov spojených s opravou, údržbou a ochranou buniek.
Organizmus sa postupne prepína z režimu rastu a ukladania energie do režimu šetrenia a prežitia.
Zdravé bunky reagujú tým, že:
- spomaľujú delenie,
- šetria energiu,
- aktivujú opravné mechanizmy,
- zvyšujú odolnosť voči stresu,
- znižujú citlivosť na poškodenie spôsobené vonkajšími vplyvmi.
Nádorové bunky však často nesú genetické mutácie, ktoré ich nútia neustále rásť a deliť sa bez ohľadu na dostupnosť živín. Medzi najznámejšie gény zapojené do ochrany pred vznikom rakoviny patrí gén TP53, označovaný aj ako „strážca genómu“.
Mnohé z nich sú navyše závislé od vysokého prísunu glukózy a rastových signálov. Keď sa tieto signály počas pôstu znížia, nádorové bunky sa môžu dostať do menej výhodnej pozície.
Práve preto môžu zostať citlivé na účinky chemoterapie, zatiaľ čo zdravé bunky získavajú určitú mieru ochrany.
Vedci tento jav označujú ako diferenciálnu stresovú rezistenciu (Differential Stress Resistance – DSR). Ide o mechanizmus, pri ktorom zdravé bunky lepšie odolávajú stresu spôsobenému liečbou, zatiaľ čo nádorové bunky zostávajú zraniteľné.
Práve táto teória patrí medzi hlavné dôvody, prečo sa dnes pôst a diéta napodobňujúca pôst intenzívne skúmajú v oblasti onkológie.
Čo je diferenciálna stresová rezistencia?
Tento mechanizmus patrí medzi najzaujímavejšie objavy vo výskume pôstu.
Predstav si dve bunky:
- zdravú bunku,
- nádorovú bunku.
Keď organizmus prejde do stavu nedostatku živín, zdravá bunka spomalí metabolizmus a aktivuje ochranné mechanizmy.
Obmedzí rast, šetrí energiu a viac sa sústredí na opravu poškodení a prežitie.
Nádorová bunka však často nedokáže na nedostatok živín reagovať rovnakým spôsobom. Kvôli genetickým mutáciám pokračuje v agresívnom raste a delení aj v nepriaznivých podmienkach.
Výsledkom môže byť situácia, keď chemoterapia zasiahne nádorové bunky silnejšie než bunky zdravé.
Inými slovami, zdravé bunky sa počas pôstu môžu stať odolnejšími voči poškodeniu, zatiaľ čo nádorové bunky zostávajú voči liečbe zraniteľné.
Práve tento jav označujeme ako diferenciálnu stresovú rezistenciu (Differential Stress Resistance – DSR).
Táto teória vznikla najmä vďaka práci profesora Valtera Longa a dnes patrí medzi hlavné biologické vysvetlenia, prečo sa pôst a diéta napodobňujúca pôst skúmajú ako doplnok onkologickej liečby.
Pre koho je to dôležité
Táto štúdia môže byť zaujímavá najmä pre ľudí, ktorí:
- podstupujú chemoterapiu alebo sa o túto tému zaujímajú,
- chcú pochopiť, ako metabolizmus ovplyvňuje reakciu organizmu na liečbu,
- sledujú výskum pôstu a jeho účinkov na zdravie,
- hľadajú informácie o nových prístupoch v podpornej onkologickej liečbe.
Čo to znamená v praxi
Táto štúdia naznačuje, že metabolický stav organizmu môže ovplyvňovať reakciu tela na chemoterapiu.
Krátkodobý pôst by mohol pomôcť znížiť poškodenie zdravých buniek bez toho, aby oslaboval účinok liečby.
Výsledky zároveň podporujú myšlienku, že výživa a metabolizmus nemusia ovplyvňovať len celkové zdravie, ale môžu zohrávať úlohu aj počas onkologickej liečby.
Hoci išlo o malú pilotnú štúdiu, otvorila nový smer výskumu, ktorý sa v nasledujúcich rokoch stal predmetom ďalších klinických štúdií.
Aké sú obmedzenia tejto štúdie?
Aj keď výsledky vyzerajú sľubne, treba ich interpretovať opatrne.
Štúdia mala niekoľko významných obmedzení:
- iba 13 účastníčok,
- pilotný charakter,
- sledovaný bol len jeden typ rakoviny,
- krátke obdobie pozorovania,
- nehodnotilo sa dlhodobé prežívanie pacientok.
Vedci sa v tejto práci zamerali predovšetkým na bezpečnosť, realizovateľnosť a biologické účinky krátkodobého pôstu počas chemoterapie. Štúdia preto nebola navrhnutá tak, aby dokázala vplyv na prežívanie pacientov alebo dlhodobý priebeh ochorenia.
Čo ukázali neskoršie štúdie?
Po tejto práci nasledovalo viacero ďalších klinických štúdií, ktoré skúmali pôst alebo diétu napodobňujúcu pôst (Fasting Mimicking Diet) počas onkologickej liečby.
Niektoré naznačili:
- lepšiu kvalitu života počas liečby,
- menej únavy,
- lepšiu toleranciu chemoterapie,
- potenciálne nižšie poškodenie zdravých buniek.
Štúdia Safdie a kol. (2009) Bola to prvá publikovaná štúdia u ľudí, ktorá naznačila, že krátkodobý pôst počas chemoterapie môže byť uskutočniteľný a potenciálne znižovať vedľajšie účinky.
Štúdia Dorff a kol. (2016) potvrdila, že viacdňový pôst okolo chemoterapie je realizovateľný a väčšina pacientov ho dokáže bezpečne dodržať.
V randomizovanej pilotnej štúdii Bauersfeld a kol. (2018) absolvovalo 34 pacientok s rakovinou prsníka alebo vaječníkov približne 60-hodinový pôst okolo chemoterapie. Výsledky ukázali, že počas cyklov s pôstom pacientky udávali menší pokles kvality života a menej únavy v porovnaní s cyklami bez pôstu.
Štúdia DIRECT Trial (de Groot, 2020) naznačila, že diéta napodobňujúca pôst môže zlepšiť odpoveď nádoru na chemoterapiu a zároveň znížiť poškodenie DNA v zdravých bunkách.
Prehľad publikovaný v roku 2022 v časopise Cancer Science zhrnul dovtedajšie experimentálne a klinické dôkazy naznačujúce, že pôst môže znižovať hladiny glukózy, inzulínu a IGF-1, zvyšovať citlivosť nádorových buniek na liečbu a zároveň pomáhať chrániť zdravé bunky pred poškodením počas chemoterapie.
Tieto práce naznačujú, že metabolický stav organizmu môže ovplyvňovať toleranciu liečby aj reakciu nádorových buniek na chemoterapiu. Práve preto patrí pôst a Fasting Mimicking Diet medzi najaktívnejšie skúmané oblasti výživy v modernej onkológii.
Úroveň dôkazu
Stredná.
Ide o randomizovanú klinickú štúdiu, čo je kvalitný typ dôkazu. Na druhej strane išlo len o malú pilotnú štúdiu s 13 pacientkami, takže výsledky treba vnímať ako predbežné.
Štúdia ukázala, že krátkodobý pôst počas chemoterapie je realizovateľný a môže znižovať poškodenie zdravých buniek. Na potvrdenie týchto zistení však boli potrebné väčšie klinické štúdie.
Zdroj
Táto štúdia je dostupná v databáze PubMed, kde si môžeš pozrieť jej kompletné znenie a odborné detaily:
PMID: 26438237
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26438237
Stručné zhrnutie
Táto pilotná štúdia patrí medzi prvé klinické práce, ktoré skúmali vplyv krátkodobého pôstu počas chemoterapie u pacientok s rakovinou prsníka.
Výsledky naznačili, že približne 48-hodinový pôst okolo podania chemoterapie bol realizovateľný, bezpečný a mohol znížiť poškodenie DNA v zdravých bunkách.
Štúdia zároveň podporila teóriu diferenciálnej stresovej rezistencie, podľa ktorej môžu byť zdravé bunky počas pôstu odolnejšie voči poškodeniu, zatiaľ čo nádorové bunky zostávajú citlivé na liečbu.
Hoci išlo o malú pilotnú štúdiu, otvorila nový smer výskumu, ktorý v nasledujúcich rokoch viedol k ďalším klinickým štúdiám skúmajúcim pôst a diétu napodobňujúcu pôst počas onkologickej liečby.
Štúdia ukázala, že metabolický stav organizmu môže ovplyvňovať spôsob, akým telo reaguje na chemoterapiu, a že výživa môže zohrávať väčšiu úlohu v onkológii, než sa dlhé roky predpokladalo.
Najčastejšie otázky o pôste počas chemoterapie
Môže pôst zlepšiť účinnosť chemoterapie?
Niektoré klinické štúdie naznačujú, že pôst alebo Fasting Mimicking Diet (FMD) môžu zlepšiť odpoveď nádoru na liečbu. Výskum v tejto oblasti však stále pokračuje a výsledky zatiaľ nie sú definitívne.
Môže pôst znížiť vedľajšie účinky chemoterapie?
Niektoré štúdie zaznamenali menšiu únavu, lepšiu kvalitu života a lepšiu toleranciu liečby u pacientov, ktorí sa postili počas chemoterapie.
Ako dlho trval pôst v klinických štúdiách?
Najčastejšie sa skúmali pôsty trvajúce približne 24 až 72 hodín pred chemoterapiou a krátko po nej. Niektoré štúdie používali aj diétu napodobňujúcu pôst (Fasting Mimicking Diet).
Čo je Fasting Mimicking Diet (FMD)?
Fasting Mimicking Diet je špeciálne navrhnutá nízkokalorická diéta, ktorá napodobňuje niektoré metabolické účinky pôstu bez úplného vynechania jedla.
Aké zmeny v organizme pôst vyvoláva?
Počas pôstu zvyčajne klesajú hladiny glukózy, inzulínu a IGF-1. Zároveň sa zvyšuje tvorba ketolátok a aktivujú sa viaceré procesy spojené s adaptáciou organizmu na nedostatok energie.
Prečo sa vedci zaujímajú o inzulín a IGF-1 pri rakovine?
Inzulín a IGF-1 patria medzi rastové signály, ktoré ovplyvňujú delenie a rast buniek. Niektoré výskumy naznačujú, že ich zníženie môže ovplyvňovať prostredie, v ktorom sa nádorové bunky nachádzajú.
Môže pôst chrániť zdravé bunky počas chemoterapie?
Niektoré klinické štúdie naznačili menšie poškodenie DNA zdravých buniek počas chemoterapie u pacientov, ktorí sa postili. Na potvrdenie týchto výsledkov sú však potrebné ďalšie výskumy.
Je pôst počas liečby rakoviny bezpečný?
Bezpečnosť závisí od typu nádoru, výživového stavu pacienta, liečby a celkového zdravotného stavu. Preto by mal byť akýkoľvek pôst počas onkologickej liečby vždy konzultovaný s lekárom.
Kto by sa nemal postiť počas chemoterapie?
Opatrnosť je potrebná najmä u pacientov s podvýživou, výrazným úbytkom hmotnosti, kachexiou alebo ďalšími zdravotnými komplikáciami, pri ktorých môže byť pôst nevhodný.
Aké je hlavné zistenie doterajších štúdií?
Doterajší výskum naznačuje, že metabolický stav organizmu môže ovplyvňovať toleranciu chemoterapie aj reakciu nádorových buniek na liečbu. Pôst a Fasting Mimicking Diet preto patria medzi najintenzívnejšie skúmané výživové intervencie v modernej onkológii.
Súvisiace články
