Takmer každý dnes hovorí o prerušovanom pôste, kalorickej reštrikcii či dlhovekosti. Málokto však vie, že základy tejto oblasti výskumu boli položené už pred viac ako 90 rokmi.
V roku 1935 publikoval vedec Clive McCay z Cornellovej univerzity štúdiu, ktorá navždy zmenila pohľad na starnutie. Prvýkrát ukázala, že obmedzenie kalorického príjmu bez podvýživy môže výrazne predĺžiť život.
Tento objav položil základy modernej oblasti výskumu, ktorá dnes skúma, ako možno spomaliť biologické starnutie a znížiť riziko chronických ochorení.
Na McCayovu prácu dnes nadväzujú tisíce vedeckých štúdií skúmajúcich vzťah medzi výživou, metabolizmom a dlhovekosťou.
Objav, ktorý predbehol svoju dobu
V 30. rokoch panoval názor, že rýchly rast a dostatok jedla znamenajú lepšie zdravie a dlhší život. Viac jedla sa považovalo za znak lepšej výživy a predpoklad lepšieho zdravotného stavu.
McCay sa rozhodol túto predstavu vedecky otestovať. Namiesto domnienok pripravil experiment, ktorý sa stal jedným z najcitovanejších vo výskume starnutia.
Laboratórne potkany rozdelil do skupín. Jedna skupina jedla bez obmedzenia, druhá prijímala menej kalórií, ale stále dostávala dostatok všetkých potrebných živín – bielkovín, vitamínov a minerálov. Cieľom nebolo zvieratá vyhladovať, ale zistiť, či samotné zníženie energetického príjmu ovplyvní dĺžku života.
Výsledky experimentu prekvapili vedeckú komunitu a spochybnili dovtedajšie predstavy o výžive a starnutí.
Potkany s nižším kalorickým príjmom žili podstatne dlhšie a starli pomalšie ako zvieratá, ktoré mali potravy neobmedzene. Okrem dlhšieho života sa u nich neskôr objavovali aj viaceré prejavy starnutia a ochorenia súvisiace s vekom. (Journal of Nutrition)
Tieto výsledky naznačili, že proces starnutia môže ovplyvňovať nielen genetická výbava, ale aj životný štýl.
Prečo bola táto štúdia taká výnimočná?
Dovtedy sa predpokladalo, že dlhší život pri nižšom príjme potravy vzniká skôr v dôsledku podvýživy alebo spomaleného rastu. Väčšina vedcov neverila, že samotný celkový energetický príjem potravy môže ovplyvniť proces starnutia.
McCay však ako prvý ukázal, že rozhodujúce je zníženie energie, nie nedostatok živín. Inými slovami:
Práve tento princíp sa stal základom moderného výskumu kalorickej reštrikcie. Dodnes sa považuje za jeden z najlepšie preskúmaných nefarmakologických spôsobov, ako u zvierat ovplyvniť dĺžku života. (ScienceDirect)
Čo nasledovalo?
Po tejto práci vznikli stovky ďalších štúdií na kvasinkách, červoch, muchách, rybách, myšiach, potkanoch aj primátoch. Vedci sa snažili zistiť, či sa McCayove výsledky dajú potvrdiť aj u iných druhov.
Mnohé z nich potvrdili, že kalorická reštrikcia dokáže:
Neskorší výskum zároveň ukázal, že kalorická reštrikcia ovplyvňuje viacero dôležitých biologických dráh, ako sú AMPK, mTOR, inzulínová signalizácia či sirtuíny, ktoré zohrávajú významnú úlohu v regulácii metabolizmu a starnutia. Tieto mechanizmy dnes patria medzi najintenzívnejšie skúmané oblasti výskumu dlhovekosti. (PMC)
Znamená to, že by sme mali jesť čo najmenej?
Nie.
Výsledky štúdií na zvieratách nemožno automaticky prenášať na ľudí. Navyše príliš nízky príjem energie môže viesť k strate svalovej hmoty, nedostatku živín, hormonálnym zmenám a ďalším zdravotným problémom, najmä u starších ľudí.
Moderný výskum sa preto viac zameriava na metabolické zdravie, primeraný energetický príjem, kvalitnú stravu, vhodné časovanie jedál a udržanie zdravej telesnej hmotnosti než na extrémne obmedzovanie kalórií.
Cieľom nie je jesť čo najmenej, ale vytvoriť také podmienky, aby organizmus fungoval efektívne a bez chronického energetického nadbytku. V praxi však neexistuje jedno univerzálne odporúčanie, ktoré by bolo vhodné pre každého. Individuálny prístup závisí od zdravotného stavu, metabolizmu, veku aj životného štýlu.
Čo si z toho môžeme odniesť?
Aj po viac ako 90 rokoch zostáva McCayova práca jedným z najvýznamnejších objavov vo výskume dlhovekosti. Jej význam nespočíva len v tom, že ukázala možnosť predĺžiť život laboratórnych zvierat, ale najmä v tom, že otvorila úplne nový smer výskumu biologických procesov starnutia.
Ukázala, že rýchlosť starnutia nie je daná iba génmi. Významnú úlohu zohráva aj spôsob stravovania, energetická rovnováha a metabolické zdravie.
Práve na tomto objave dnes stavajú výskumy prerušovaného pôstu, kalorickej reštrikcie, AMPK, mTOR, sirtuínov aj ďalších mechanizmov zdravého starnutia. Hoci stále nepoznáme spôsob, ako starnutie zastaviť, McCayova štúdia ukázala, že životný štýl môže mať na jeho priebeh oveľa väčší vplyv, než sa kedysi predpokladalo.
Aj po viac ako deviatich desaťročiach preto zostáva jedným z najdôležitejších pilierov moderného výskumu dlhovekosti a pripomína, že spôsob, akým sa stravujeme každý deň, môže významne ovplyvniť naše zdravie aj rýchlosť biologického starnutia. (Journal of Nutrition)
Môj pohľad na dnešný význam tejto štúdie
McCayova štúdia bola prelomová, pretože ako prvá ukázala, že nižší kalorický príjem bez podvýživy môže spomaliť starnutie. Od roku 1935 však veda výrazne pokročila a dnes vieme, že nejde len o samotné kalórie.
Rozhodujúce je predovšetkým, v akom metabolickom stave sa organizmus nachádza a aké signály dostávajú naše bunky. Keď telo dlhodobo nie je v energetickom nadbytku, aktivujú sa prirodzené mechanizmy spojené s opravou buniek, efektívnejším hospodárením s energiou a udržiavaním metabolickej rovnováhy.
Práve preto sa dnešný výskum zameriava aj na mechanizmy, ako sú AMPK, mTOR, autofágia či metabolická flexibilita, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii metabolizmu a procesov starnutia.
Z môjho pohľadu preto nie je cieľom jesť čo najmenej. Oveľa dôležitejšie je vyhýbať sa chronickému energetickému nadbytku. To možno dosiahnuť nielen primeraným príjmom energie, ale aj pravidelným pohybom, prerušovaným pôstom, vhodným časovaním jedál a udržiavaním dobrého metabolického zdravia.
Práve preto sa dnes pri dlhovekosti čoraz viac hovorí o optimalizácii energetického metabolizmu, nielen o počítaní kalórií.
Aj vo svojej praxi vidím, že u mnohých ľudí nie je najväčším problémom samotný počet kalórií, ale chronický energetický nadbytok a zhoršené metabolické zdravie. Oveľa dôležitejšie je pochopiť, prečo organizmus hospodári s energiou práve týmto spôsobom. Individuálny pohľad na tieto súvislosti je podľa mňa často kľúčom k dlhodobému zlepšeniu zdravia aj prevencii civilizačných ochorení.
Súvisiace články
