Viscerálny tuk: neviditeľný tuk, ktorý skracuje život

V tomto článku sa dozviete:

• čo je viscerálny tuk a kde sa v tele ukladá
• prečo zvyšuje riziko cukrovky, metabolického syndrómu a ďalších ochorení
• ako súvisí s biologickým starnutím organizmu
• aké kroky pomáhajú znížiť jeho množstvo

Viscerálny tuk patrí medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú metabolické zdravie aj rýchlosť biologického starnutia. Na rozdiel od podkožného tuku, ktorý sa nachádza tesne pod kožou, sa ukladá hlboko v brušnej dutine medzi vnútornými orgánmi a je metabolicky veľmi aktívny.

Výskumy ukazujú, že jeho nadbytok sa spája so zvýšeným rizikom inzulínovej rezistencie, cukrovky 2. typu aj kardiovaskulárnych ochorení (Maeyens et al., 2024; Ahmed et al., 2024).

Práve jeho poloha a vysoká biologická aktivita spôsobujú, že môže výrazne zasahovať do metabolizmu, hormonálnej rovnováhy aj zápalových procesov v tele. Nadmerné množstvo viscerálneho tuku sa podľa viacerých výskumov spája so zvýšeným rizikom nealkoholového stukovatenia pečene, kardiovaskulárnych ochorení a približne 13 typov rakoviny.

Z pohľadu dlhovekosti ide o mimoriadne dôležitý faktor. Nadbytok viscerálneho tuku môže urýchľovať biologické starnutie organizmu a zvyšovať riziko viacerých chronických ochorení.

Čo je viscerálny tuk a kde sa v tele nachádza

Viscerálny tuk je tukové tkanivo uložené hlboko v brušnej dutine medzi vnútornými orgánmi. Najčastejšie sa hromadí okolo pečene, pankreasu a čriev, čiastočne aj v okolí srdca.

Na rozdiel od podkožného tuku, ktorý sa nachádza tesne pod kožou a dá sa pomerne ľahko nahmatať, je viscerálny tuk skrytý vo vnútri tela. Preto ho nie je možné presne odhadnúť len pohľadom alebo dotykom.

Najspoľahlivejšie sa jeho množstvo určuje pomocou zobrazovacích metód, napríklad CT alebo MRI vyšetrenia, ktoré dokážu presne ukázať množstvo tuku uloženého medzi orgánmi.

Rozdiel medzi podkožným a viscerálnym tukom

Podkožný tuk plní v tele najmä ochrannú a energetickú funkciu. Slúži ako zásoba energie a zároveň pomáha udržiavať stabilnú telesnú teplotu.

Viscerálny tuk je však z biologického hľadiska oveľa metabolicky aktívnejší. Produkuje množstvo hormónov a signálnych molekúl, ktoré dokážu ovplyvňovať metabolizmus, zápalové procesy aj fungovanie rôznych orgánov.

Práve preto môže nadmerné množstvo viscerálneho tuku výrazne zvyšovať riziko metabolických a kardiovaskulárnych ochorení.

Prečo viscerálny tuk urýchľuje biologické starnutie

Jedným z hlavných dôvodov, prečo je viscerálny tuk zdravotne rizikový, je jeho schopnosť podporovať chronický nízkoúrovňový zápal. Tukové bunky totiž produkujú rôzne zápalové molekuly, ktoré môžu dlhodobo aktivovať imunitný systém a prispievať k rozvoju metabolických porúch (Mau & Yung, 2018).

Tieto procesy sa v tele prejavujú najmä tromi mechanizmami: chronickým zápalom, oxidačným stresom a poškodením mitochondrií.

Chronický zápal

Viscerálny tuk uvoľňuje rôzne zápalové mediátory, ktoré môžu dlhodobo aktivovať imunitný systém. Výsledkom je chronický nízkoúrovňový zápal, ktorý často prebieha bez výrazných príznakov.

Práve tento typ zápalu sa spája s mnohými ochoreniami typickými pre vyšší vek, napríklad s cukrovkou 2. typu, kardiovaskulárnymi ochoreniami alebo neurodegeneratívnymi chorobami.

Oxidačný stres

Nadbytok viscerálneho tuku môže zvyšovať aj tvorbu reaktívnych foriem kyslíka (ROS). Ide o vysoko reaktívne molekuly, ktoré môžu poškodzovať rôzne bunkové štruktúry.

Najviac sú ohrozené DNA, bunkové membrány a mitochondrie, čo môže postupne zhoršovať funkciu buniek a urýchľovať proces starnutia.

Vplyv na mitochondrie

Mitochondrie sú malé bunkové organely, ktoré fungujú ako energetické elektrárne buniek. Produkujú energiu vo forme ATP, ktorá je nevyhnutná pre väčšinu biologických procesov v tele.

Ak dochádza k ich poškodeniu v dôsledku chronického zápalu alebo oxidačného stresu, bunky produkujú menej energie. To sa môže prejavovať vyššou únavou, pomalšou regeneráciou a postupným zhoršovaním funkcie tkanív.

Viscerálny tuk ako endokrinný orgán

Tukové tkanivo nie je len pasívna zásoba energie. Moderná medicína ho dnes považuje za aktívny endokrinný orgán, ktorý produkuje hormóny a rôzne signálne molekuly ovplyvňujúce fungovanie celého tela.

Tieto molekuly sa nazývajú adipokíny a produkujú ich adipocyty, teda tukové bunky. Prostredníctvom adipokínov dokáže tukové tkanivo komunikovať s rôznymi orgánmi a systémami v tele.

Ovplyvňuje napríklad:

• komunikáciu s mozgom
• metabolizmus energie
• zápalové procesy
• hormonálnu rovnováhu
• fungovanie imunitného systému

Práve vďaka tejto biologickej aktivite môže viscerálny tuk výrazne zasahovať do metabolizmu a ovplyvňovať aj hladinu zápalu v organizme.

Adipokíny a ich vplyv na zdravie

Adipokíny sú signálne molekuly, ktoré tukové tkanivo uvoľňuje do krvného obehu. Ich úlohou je regulovať metabolizmus, zápalové procesy aj hormonálnu rovnováhu v tele.

Príkladmi adipokínov sú napríklad:

• TNF-α (tumor nekrotizujúci faktor) – zápalová molekula
• Leptín – reguluje pocit hladu a energetický príjem
• Adiponektín – zlepšuje citlivosť buniek na inzulín
• Resistín – súvisí s inzulínovou rezistenciou
• Visfatín – ovplyvňuje metabolizmus glukózy
• Apelín – pôsobí na cievy a metabolizmus
• Interleukíny (napr. IL-6) – zápalové signálne molekuly

Pri nadmernom množstve viscerálneho tuku sa rovnováha týchto molekúl postupne mení. Zvyšuje sa produkcia zápalových signálov, zatiaľ čo hladina ochranných hormónov – najmä adiponektínu – často klesá.

Takáto nerovnováha môže podporovať vznik inzulínovej rezistencie, metabolických porúch a chronického zápalu, ktoré sú úzko spojené so zrýchleným biologickým starnutím organizmu (Ziemke & Mantzoros, 2010).

Adiponektín: ochranný hormón metabolizmu

Adiponektín patrí medzi najdôležitejšie hormóny produkované tukovým tkanivom. Zohráva významnú úlohu pri regulácii metabolizmu tukov a cukrov a zároveň pomáha chrániť organizmus pred metabolickými poruchami.

Tento hormón má viacero dôležitých účinkov. Zvyšuje citlivosť buniek na inzulín, podporuje spaľovanie mastných kyselín a zároveň pôsobí protizápalovo, čím prispieva k zdravému fungovaniu metabolizmu.

Zaujímavé je, že pri nadmernom množstve viscerálneho tuku hladina adiponektínu paradoxne klesá. Práve tento pokles môže prispievať k rozvoju inzulínovej rezistencie, chronického zápalu a ďalších metabolických porúch, ktoré sú spojené so zvýšeným rizikom civilizačných ochorení.

Viscerálny tuk a hormóny (kortizol, leptín, inzulín)

Viscerálny tuk úzko súvisí aj s hormonálnou rovnováhou v tele. Tukové tkanivo totiž funguje ako aktívny endokrinný orgán, ktorý produkuje a ovplyvňuje viaceré hormóny.

Dôležitú úlohu zohráva napríklad inzulín, ktorý riadi metabolizmus cukrov a tukov. Pri nadbytku viscerálneho tuku sa často objavuje inzulínová rezistencia, keď bunky reagujú na inzulín slabšie a telo musí produkovať viac tohto hormónu.

Významný je aj hormón leptín, ktorý reguluje pocit sýtosti a energetickú rovnováhu. Pri nadmernom množstve tukového tkaniva však môže vzniknúť leptínová rezistencia, keď mozog na signály sýtosti reaguje menej citlivo.

Dôležitú úlohu zohráva aj kortizol, známy ako stresový hormón. Dlhodobo zvýšená hladina kortizolu môže podporovať ukladanie tuku v brušnej oblasti a prispievať k hromadeniu viscerálneho tuku.

Jedným z mechanizmov, ktorým hormóny ovplyvňujú množstvo viscerálneho tuku, je účinkovanie inzulínu na metabolizmus tukov.

Ako inzulín ovplyvňuje ukladanie tukov

Inzulín reguluje nielen hladinu cukru v krvi, ale aj to, či telo tuk spaľuje alebo ukladá.

Keď je jeho hladina zvýšená, dochádza k potlačeniu procesu lipolýzy, teda rozkladu tukov v tukových bunkách. Tukové bunky potom uvoľňujú menej mastných kyselín do krvného obehu a organizmus má väčšiu tendenciu tuk ukladať.

Ak je inzulín zvýšený dlhodobo – napríklad pri inzulínovej rezistencii alebo častom príjme jednoduchých cukrov – tuk sa môže ukladať nielen v tukovom tkanive, ale aj v orgánoch, najmä v pečeni a pankrease. Tento proces úzko súvisí so vznikom metabolických porúch a zvýšeným množstvom viscerálneho tuku.

Viscerálny tuk a metabolické ochorenia

Nadmerné množstvo viscerálneho tuku je úzko spojené s viacerými metabolickými ochoreniami, ktoré patria medzi hlavné príčiny predčasnej chorobnosti a úmrtnosti v moderných spoločnostiach.

Inzulínová rezistencia

Jedným z prvých problémov, ktoré sa pri zvýšenom množstve viscerálneho tuku objavujú, je inzulínová rezistencia. Zápalové molekuly uvoľňované z tukového tkaniva totiž môžu znižovať citlivosť buniek na inzulín.

Aby telo dokázalo udržať normálnu hladinu glukózy v krvi, pankreas musí produkovať stále viac inzulínu. Tento stav však z dlhodobého hľadiska predstavuje veľkú záťaž pre metabolizmus.

Metabolický syndróm

Inzulínová rezistencia je zároveň jednou z hlavných súčastí stavu známeho ako metabolický syndróm. Ide o kombináciu viacerých metabolických rizikových faktorov, ktoré výrazne zvyšujú pravdepodobnosť vzniku srdcovo-cievnych ochorení.

Medzi typické znaky metabolického syndrómu patrí:

• zvýšený krvný tlak
• vysoká hladina triglyceridov
• nízka hladina HDL („dobrého“) cholesterolu
• inzulínová rezistencia

Viscerálny tuk zohráva pri vzniku tohto syndrómu dôležitú úlohu, pretože podporuje zápalové procesy a hormonálnu nerovnováhu, ktoré tieto rizikové faktory ešte zhoršujú.

Diabetes 2. typu

Ak inzulínová rezistencia pretrváva dlhodobo, pankreas musí produkovať čoraz viac inzulínu. Postupne však môže dôjsť k vyčerpaniu beta buniek pankreasu, ktoré tento hormón vytvárajú.

Výsledkom môže byť rozvoj cukrovky 2. typu, chronického ochorenia, ktoré je úzko spojené s nadbytkom viscerálneho tuku a poruchami metabolizmu.

Tuk v orgánoch: pečeň a pankreas

Ak telo dlhodobo prijíma viac energie, než dokáže využiť, nadbytočný tuk sa nemusí ukladať len v tukovom tkanive. Postupne sa môže hromadiť aj v dôležitých orgánoch, najmä v pečeni a pankrease, čo môže výrazne narúšať metabolické procesy v organizme.

Stukovatenie pečene

Jedným z najčastejších dôsledkov energetického nadbytku je nealkoholové stukovatenie pečene (NAFLD). Pri tomto stave sa tuk začne ukladať priamo v pečeňových bunkách, čo môže postupne narúšať normálnu funkciu pečene a zhoršovať metabolizmus tukov aj cukrov.

Tuk v pankrease

Tuk sa môže ukladať aj v pankrease, orgáne zodpovednom za tvorbu inzulínu. Nadmerné množstvo tuku môže postupne poškodzovať beta bunky pankreasu, ktoré tento hormón produkujú.

Ak sa funkcia týchto buniek zhorší, organizmus má čoraz väčší problém udržať stabilnú hladinu glukózy v krvi.

Twin Cycle Hypothesis (hypotéza dvojitého cyklu vzniku cukrovky)

Zaujímavé vysvetlenie vzniku cukrovky 2. typu ponúka teória známa ako Twin Cycle Hypothesis.

Podľa tejto hypotézy sa v tele rozbiehajú dva vzájomne prepojené procesy. Najskôr sa tuk začne hromadiť v pečeni, čo narúša reguláciu glukózy a metabolizmus tukov. Následne sa tuk postupne ukladá aj v pankrease, kde môže poškodzovať bunky produkujúce inzulín.

Kombinácia týchto dvoch procesov môže postupne viesť k rozvoju cukrovky 2. typu.

Fruktóza a tvorba viscerálneho tuku

Fruktóza je druh cukru, ktorý sa v tele metabolizuje najmä v pečeni. Ak jej prijímame veľké množstvo, môže aktivovať proces nazývaný de novo lipogenéza – teda premenu cukru na tuk.

Počas tohto procesu pečeň premieňa časť prijatej fruktózy na triglyceridy. Tie sa následne môžu ukladať v pečeni, vo viscerálnom tuku alebo cirkulovať v krvnom obehu vo forme lipoproteínov.

Práve preto sa vysoký príjem sladených nápojov a potravín s pridanou fruktózou spája so zvýšeným rizikom viscerálnej obezity, stukovatenia pečene a metabolických porúch.

Viscerálny tuk a riziko rakoviny

Obezita a nadbytok viscerálneho tuku sa spájajú so zvýšeným rizikom približne 13 typov rakoviny. Podľa epidemiologických výskumov ide najmä o rakovinu hrubého čreva, pankreasu, pečene, obličiek, pažeráka, žalúdka, štítnej žľazy, žlčníka, prsníka po menopauze, vaječníkov a endometria, ako aj o mnohopočetný myelóm a meningeóm.

Jedným z hlavných dôvodov je biologická aktivita viscerálneho tukového tkaniva. Tukové bunky produkujú hormóny, rastové faktory a zápalové molekuly, ktoré môžu podporovať proliferáciu buniek, narúšať kontrolu bunkového cyklu a vytvárať prostredie priaznivé pre vznik nádorových procesov.

Dôležitú úlohu zohráva aj chronický zápal, inzulínová rezistencia a zvýšené hladiny inzulínu a IGF-1, ktoré môžu stimulovať rast nádorových buniek.

TOFI fenomén: keď má štíhly človek tuk v orgánoch

Niektorí ľudia môžu mať normálnu telesnú hmotnosť, no napriek tomu sa v ich tele hromadí tuk v orgánoch. Tento jav sa označuje skratkou TOFI (Thin Outside, Fat Inside), čo znamená „štíhly navonok, ale s tukom vo vnútri“.

Takíto ľudia môžu mať napríklad tuk v pečeni, tuk v pankrease alebo zvýšené množstvo viscerálneho tuku, hoci ich telesná hmotnosť a vzhľad tomu nenasvedčujú.

To znamená, že aj pri normálnom BMI môže existovať zvýšené metabolické riziko vrátane vyššej pravdepodobnosti inzulínovej rezistencie, stukovatenia pečene alebo vzniku cukrovky 2. typu.

Ako zistiť, či máte príliš veľa viscerálneho tuku

Existuje niekoľko spôsobov, ako odhadnúť množstvo viscerálneho tuku. Niektoré sú veľmi jednoduché a dajú sa použiť doma, iné vyžadujú presnejšie medicínske vyšetrenia.

Obvod pásu

Jedným z najjednoduchších ukazovateľov je obvod pásu. Väčší obvod môže naznačovať vyššie množstvo viscerálneho tuku v brušnej dutine.

Za zvýšené metabolické riziko sa často považujú hodnoty:

• nad 102 cm u mužov
• nad 88 cm u žien

Bioimpedančné meranie

Niektoré moderné váhy dokážu odhadnúť množstvo telesného tuku pomocou bioimpedančnej analýzy. Táto metóda meria odpor elektrického prúdu v tele a na základe toho odhaduje zloženie tela vrátane viscerálneho tuku.

Hoci nejde o úplne presnú diagnostiku, môže poskytnúť užitočný orientačný údaj.

Zobrazovacie metódy

Najpresnejšie informácie o množstve viscerálneho tuku poskytujú zobrazovacie vyšetrenia, najmä CT alebo MRI. Tieto metódy dokážu presne zobraziť tuk uložený medzi orgánmi a používajú sa najmä vo vedeckých štúdiách alebo pri klinickej diagnostike.

Ako znížiť viscerálny tuk a podporiť dlhovekosť

Zníženie viscerálneho tuku môže výrazne zlepšiť metabolické zdravie a znížiť riziko mnohých chronických ochorení. Dobrou správou je, že viscerálny tuk patrí medzi typy tuku, ktoré často reagujú pomerne rýchlo na zmeny životného štýlu.

Úprava stravy

Dôležitým krokom je najmä obmedzenie rafinovaných cukrov a celkového energetického nadbytku. Strava bohatá na kvalitné bielkoviny, vlákninu a minimálne spracované potraviny môže pomôcť stabilizovať hladinu cukru v krvi a znížiť ukladanie tuku v brušnej oblasti.

Pohyb

Pravidelná fyzická aktivita patrí medzi najúčinnejšie spôsoby, ako znížiť množstvo viscerálneho tuku. Pohyb zlepšuje citlivosť buniek na inzulín, podporuje spaľovanie tukov a zároveň prispieva k lepšiemu metabolickému zdraviu.

Spánok a stres

Významnú úlohu zohráva aj kvalitný spánok a zvládanie stresu. Nedostatok spánku a chronický stres môžu zvyšovať hladinu kortizolu, stresového hormónu, ktorý podporuje ukladanie tuku v brušnej oblasti.

Prečo je kontrola viscerálneho tuku dôležitá pre dlhovekosť

Viscerálny tuk patrí medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú metabolické zdravie aj rýchlosť biologického starnutia. Na rozdiel od podkožného tuku je metabolicky veľmi aktívny a produkuje množstvo signálnych molekúl, ktoré môžu zasahovať do zápalových procesov, hormonálnej rovnováhy aj regulácie metabolizmu.

Nadmerné množstvo viscerálneho tuku sa spája so zvýšeným rizikom inzulínovej rezistencie, cukrovky 2. typu, kardiovaskulárnych ochorení či stukovatenia pečene. Práve tieto ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny predčasného starnutia organizmu a skrátenia života.

Udržiavanie zdravého množstva viscerálneho tuku preto patrí medzi dôležité kroky na ceste k dlhodobému metabolickému zdraviu a dlhovekosti.

FAQ – viscerálny tuk a zdravie

Čo je viscerálny tuk?

Viscerálny tuk je tuk uložený hlboko v brušnej dutine medzi orgánmi, napríklad okolo pečene, pankreasu a čriev.

Prečo je viscerálny tuk nebezpečný?

Je metabolicky veľmi aktívny a produkuje zápalové molekuly, ktoré môžu zvyšovať riziko cukrovky 2. typu, srdcovo-cievnych ochorení a stukovatenia pečene.

Aký je rozdiel medzi viscerálnym a podkožným tukom?

Podkožný tuk sa nachádza pod kožou a slúži najmä ako zásoba energie. Viscerálny tuk je uložený medzi orgánmi a výraznejšie ovplyvňuje metabolizmus a zápal v tele.

Čo sú adipokíny?

Adipokíny sú signálne molekuly produkované tukovým tkanivom. Pomocou nich tukové bunky ovplyvňujú metabolizmus, zápal a hormonálnu rovnováhu.

Môže mať aj štíhly človek viscerálny tuk?

Áno. Tento jav sa označuje ako TOFI (Thin Outside, Fat Inside) – človek môže vyzerať štíhlo, ale mať tuk uložený v orgánoch.

Ako zistiť, či mám zvýšený viscerálny tuk?

Orientačne môže pomôcť obvod pásu alebo bioimpedančné meranie. Najpresnejšie množstvo viscerálneho tuku ukážu zobrazovacie metódy ako CT alebo MRI.

Dá sa viscerálny tuk znížiť?

Áno. Pomáha najmä úprava stravy, pravidelný pohyb, kvalitný spánok a zníženie nadmerného príjmu cukrov a energie.

Viscerálny tuk: overiteľné fakty a vedecké štúdie

Maeyens LT et al. Visceral adiposity, metabolic health and aging
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/41714834/

Ahmed B et al. Cardiometabolic implications of adipose tissue aging
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/39076025/

Huffman DM, Barzilai N. Role of visceral adipose tissue in aging
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC2779572/

Mau T, Yung R. Adipose tissue inflammation in aging
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5869077/

Cariou B et al. The metabolic triad of NAFLD, metabolic syndrome and type 2 diabetes
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/35014161/

Hanlon CL et al. Nonalcoholic fatty liver disease: the role of visceral adipose tissue
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8958250/

Taylor R. The Twin Cycle Hypothesis of type 2 diabetes aetiology
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/39898429/

Taylor R. Reversing the twin cycles of type 2 diabetes
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23075228/

Ziemke F, Mantzoros CS. Adiponectin in insulin resistance: from translational research to therapeutic targets
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19906806/

Nguyen TMD. Adiponectin: role in physiology and pathophysiology
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33088464/

Geidl-Flueck B, Gerber PA. Fructose drives de novo lipogenesis affecting metabolic health
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10083579/

Schwarz JM et al. High-fructose diet increases de novo lipogenesis and liver fat
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4454806/

Lauby-Secretan B et al. Body Fatness and Cancer—Viewpoint of the IARC Working Group.
https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMsr1606602

Centers for Disease Control and Prevention. Cancers Associated with Overweight and Obesity.
https://www.cdc.gov/cancer/risk-factors/obesity.html

Súvisiace články

Inzulínová rezistencia ako základ metabolického syndrómu (Reaven, 1988)

Skrytá hyperinzulinémia: keď je cukor v norme, ale inzulín nie

Prečo priberám aj keď jem málo (skutočný dôvod)