Keď sa povie telesný tuk, väčšina ľudí si predstaví zásobu energie okolo brucha alebo pod kožou. Tukové tkanivo je však oveľa zložitejšie.
V ľudskom tele máme minimálne tri funkčne odlišné typy tukových buniek: biele, hnedé a béžové.
Líšia sa množstvom mitochondrií, spôsobom využívania energie aj tým, ako reagujú na chlad a hormóny. Biely tuk energiu najmä ukladá, hnedý ju premieňa na teplo a béžový sa dokáže podľa podmienok prispôsobiť – zvýši počet mitochondrií, spotrebu energie a tvorbu tepla.
Biely tuk nie je iba zásobáreň energie
Biele tukové tkanivo tvorí väčšinu telesného tuku. Jeho hlavnou úlohou je ukladať prebytočnú energiu vo forme triglyceridov a podľa potreby ju opäť uvoľniť.
Typická biela tuková bunka obsahuje jednu veľkú tukovú kvapôčku a relatívne málo mitochondrií.
Nie je však iba pasívnym skladom. Produkuje leptín, adiponektín, cytokíny a ďalšie látky, ktorými komunikuje s mozgom, pečeňou, svalmi aj imunitným systémom.
Určité množstvo zdravého bieleho tukového tkaniva preto potrebujeme.
Problém nevzniká iba vtedy, keď ho máme priveľa. Dôležité je aj to, kde sa tuk ukladá a či ho tukové bunky ešte dokážu bezpečne skladovať.
Podkožný a viscerálny tuk nie sú to isté
Podkožný tuk sa nachádza priamo pod kožou. Viscerálny tuk leží hlbšie v brušnej dutine okolo orgánov.
Podkožné tukové bunky dokážu pri nadbytku energie zväčšovať svoje zásoby. Do určitej miery je to normálna a ochranná funkcia.
Keď však táto kapacita nestačí, tuk sa môže začať ukladať okolo orgánov alebo priamo v pečeni, svaloch a ďalších tkanivách. Hovoríme o ektopickom tuku.
Práve viscerálny a ektopický tuk sa silnejšie spájajú s inzulínovou rezistenciou a vyšším kardiometabolickým rizikom.
Preto dvaja ľudia s rovnakým množstvom telesného tuku nemusia mať rovnaké metabolické zdravie.
Hnedý tuk energiu premieňa na teplo
Hnedé tukové tkanivo má inú úlohu. Jeho hlavnou funkciou je termogenéza – tvorba tepla.
Hnedé tukové bunky obsahujú veľa mitochondrií, viacero menších tukových kvapôčok a sú bohato prekrvené a zásobené nervami.
V ich mitochondriách sa nachádza proteín UCP1 – uncoupling protein 1.
Za normálnych okolností mitochondrie premieňajú energiu z živín na ATP, teda formu energie, ktorú bunka priamo používa.
Pri aktivácii UCP1 sa však časť energie nepoužije na tvorbu ATP, ale uvoľní sa vo forme tepla.
Zjednodušene:
živiny → mitochondrie → časť energie sa namiesto ATP premení na teplo
Telo tak dokáže vyrábať teplo aj bez svalového trasu.
Hnedý tuk máme aj v dospelosti
Dlho sa predpokladalo, že hnedý tuk má význam najmä u novorodencov a neskôr prakticky mizne.
V roku 2009 však niekoľko výskumných skupín pomocou PET/CT potvrdilo, že metabolicky aktívny hnedý tuk majú aj dospelí. Jedna z kľúčových prác, Functional Brown Adipose Tissue in Healthy Adults, potvrdila v tomto tkanive aj prítomnosť UCP1.
U dospelých sa aktívny hnedý tuk nachádza najmä v oblasti krku, nad kľúčnymi kosťami, pozdĺž chrbtice a okolo niektorých veľkých ciev.
Jeho množstvo a aktivita sa však medzi ľuďmi výrazne líšia.
Najsilnejším podnetom je chlad
Najlepšie potvrdeným prirodzeným aktivátorom hnedého tuku u ľudí je chlad.
Pokles teploty aktivuje sympatický nervový systém. Uvoľní sa noradrenalín a hnedé tukové bunky začnú produkovať viac tepla.
U ľudí však tento mechanizmus nefunguje úplne rovnako ako u laboratórnych myší. Pri hlodavcoch zohrávajú veľkú úlohu β3-adrenergné receptory, zatiaľ čo u ľudí môže byť dôležitá aj β2-adrenergná signalizácia.
Aj preto nemožno každý výsledok zo štúdie na myšiach automaticky preniesť na človeka.
Béžový tuk sa dokáže prispôsobiť
Béžové tukové bunky sa nachádzajú najmä v oblastiach bieleho tukového tkaniva.
Za bežných podmienok nemusia vytvárať veľa tepla. Pri určitých podnetoch však zvýšia počet mitochondrií, aktivujú gény spojené s termogenézou a začnú spotrebúvať viac energie. Často sa zvýši aj tvorba UCP1.
Tento proces sa označuje ako browning – hnednutie bieleho tukového tkaniva.
Neznamená to však, že sa každá biela tuková bunka jednoducho zmení na klasickú hnedú. Béžové adipocyty sú samostatný typ buniek a tukové tkanivo obsahuje viacero bunkových populácií.
| Typ tuku | Hlavná úloha | Mitochondrie | UCP1 | Typické správanie |
|---|---|---|---|---|
| Biely | skladovanie energie | málo | nízky | ukladá triglyceridy |
| Hnedý | tvorba tepla | veľa | vysoký | aktívna termogenéza |
| Béžový | adaptívna termogenéza | pribúdajú po aktivácii | variabilný | aktivuje sa v bielom tukovom tkanive |
Béžový tuk vie vyrábať teplo aj bez UCP1
Termogenéza sa dlho spájala najmä s proteínom UCP1. Dnes však vieme, že béžové tukové bunky dokážu míňať energiu a vytvárať teplo aj inými cestami.
Patrí sem napríklad kreatínový cyklus, cyklovanie vápnika alebo opakované rozkladanie a vytváranie tukov. Spoločné majú jedno: bunka pri nich spotrebúva ATP a časť tejto energie sa nakoniec uvoľní ako teplo.
V októbri 2026 bola v Nature Metabolism publikovaná štúdia Sodium ion cycling drives UCP1-independent thermogenesis in beige adipocytes, ktorá opísala ďalší mechanizmus.
Béžové tukové bunky pri ňom presúvajú cez svoju membránu sodík a draslík. Enzým Na⁺/K⁺-ATPáza ich potom pumpuje späť na správne miesto a pritom spotrebúva ATP.
Jednoducho povedané, bunka pri tomto procese míňa energiu na neustále presúvanie iónov tam a späť. Časť tejto energie sa uvoľní ako teplo, a to aj bez UCP1.
Vedci tento mechanizmus pozorovali v myších aj ľudských béžových tukových bunkách. Dôležité pokusy, pri ktorých jeho vyradenie znížilo tvorbu tepla a podporilo priberanie, však prebiehali na myšiach.
Zatiaľ preto nevieme, aký veľký význam má tento proces pre celkový energetický výdaj človeka.
Znamená viac hnedého tuku lepší metabolizmus?
V októbri 2026 bola v Nature publikovaná rozsiahla analýza 101 243 pacientov s merateľným hnedým tukom.
Ľudia, u ktorých bol na PET/CT zachytený aktívny hnedý tuk, mali častejšie priaznivejší metabolický profil. Vyššia aktivita hnedého tuku súvisela s nižším výskytom niektorých kardiometabolických ochorení a priaznivejším rozložením bieleho tuku. Objavili sa aj súvislosti s niektorými psychiatrickými diagnózami.
Treba však rozlišovať súvislosť od príčiny.
Išlo o observačnú štúdiu, takže výsledky nedokazujú, že aktívny hnedý tuk sám chráni pred diabetom alebo srdcovocievnymi ochoreniami. Ľudia s aktívnejším hnedým tukom sa totiž mohli od ostatných líšiť aj v ďalších vlastnostiach, ktoré ovplyvňujú metabolické zdravie.
Aktívny hnedý tuk môže byť súčasťou zdravšieho metabolického prostredia, ale zatiaľ nevieme, či k lepšiemu metabolickému zdraviu prispieva, alebo sa častejšie vyskytuje u ľudí, ktorí ho už majú.
Hnedý tuk s vekom stráca aktivitu
Aktivita hnedého tuku býva vyššia u mladších a štíhlejších ľudí a s pribúdajúcim vekom či obezitou často klesá.
U starších ľudí môže byť slabšia aj schopnosť aktivovať béžové tukové bunky. Niekedy sa tento stav označuje ako brown fat resistance – rezistencia hnedého tuku.
S vekom sa nemenia iba samotné tukové bunky. Mení sa aj nervová signalizácia, prekrvenie, funkcia mitochondrií, množstvo svalovej hmoty a zápalové prostredie.
Aj preto rovnaký chladový podnet nemusí vyvolať rovnakú reakciu u dvadsaťročného a sedemdesiatročného človeka.
Pomôže otužovanie schudnúť?
Chlad hnedý tuk aktivuje. To je u ľudí dobre doložené.
Z toho však nemožno urobiť rovnicu:
studená sprcha = výrazné spaľovanie telesného tuku
Energetický výdaj hnedého tuku je v porovnaní s celkovým denným výdajom obmedzený. Telo navyše môže časť vyššieho výdaja kompenzovať napríklad väčším príjmom potravy.
Hnedý tuk preto nemožno považovať za významný nástroj na chudnutie.
Zaujímavejší je jeho možný vplyv na reguláciu telesnej teploty, využívanie glukózy a mastných kyselín a celkové metabolické zdravie.
Aj pri chudnutí totiž samotné číslo o energetickom príjme nevysvetľuje všetko. Rozdiel medzi energiou na etikete a tým, čo sa s jedlom deje v tele, dobre ukazuje aj príklad obyčajného jablka a konceptu „kalórie dnu, kalórie von“.
A čo pohyb?
Pohyb ovplyvňuje tukové tkanivo viacerými cestami. Zvyšuje energetický výdaj, zlepšuje citlivosť na inzulín, podporuje funkciu mitochondrií a svaly pri práci uvoľňujú signalizačné látky nazývané myokíny.
Dôkazy, že cvičenie u ľudí výrazne premieňa biele tukové tkanivo na béžové, sú však slabšie než pri chlade.
Veľká časť údajov pochádza zo zvieracích modelov a výsledky štúdií na ľuďoch nie sú jednotné.
To však nijako neznižuje význam pohybu pre metabolické zdravie. Len netreba jeho účinky vysvetľovať tvrdením, že tréning premieňa veľké množstvo bieleho tuku na hnedý.
Ani „hnednutie“ tuku nemusí byť vždy výhodné
Vyššia schopnosť tukového tkaniva vytvárať teplo sa často vníma ako pozitívna. Ani tu však neplatí, že viac je vždy lepšie.
Znaky zvýšeného hnednutia sa objavujú aj pri niektorých závažných stavoch vrátane nádorovej kachexie, ťažkých popálenín či sepsy.
Vtedy nemusí ísť o zdravú adaptáciu, ale o súčasť reakcie organizmu na silný stres.
Zatiaľ navyše nie je vždy jasné, či browning priebeh ochorenia zhoršuje, pomáha ho kompenzovať alebo ho iba sprevádza.
Jeden biologický mechanizmus preto nemožno označiť za dobrý alebo zlý bez kontextu.
Biely tuk nie je nepriateľ
Pri telesnom tuku sa často rieši iba jeho množstvo. Rovnako dôležité však je, ako funguje a kde sa ukladá.
Biely tuk potrebujeme na bezpečné ukladanie energie, hormonálnu signalizáciu a množstvo ďalších procesov.
Problémom je najmä jeho nadmerné množstvo, ukladanie okolo orgánov, zápal a stav, keď tukové bunky už nedokážu ďalšiu energiu bezpečne uložiť.
Naopak, dobre fungujúce podkožné tukové tkanivo môže chrániť pečeň, svaly a ďalšie orgány pred ukladaním tuku tam, kam nepatrí.
Preto môže mať miesto a funkcia tukového tkaniva väčší význam než samotné číslo na váhe.
Nejde iba o to, koľko tuku máme
Biely, béžový a hnedý tuk nie sú tri farby rovnakého tkaniva.
Biely tuk predovšetkým skladuje energiu a zároveň funguje ako hormonálne aktívny orgán.
Hnedý tuk obsahuje veľa mitochondrií a časť energie premieňa na teplo.
Béžové tukové bunky sa dokážu prispôsobiť a po vhodnom podnete zvýšiť svoju schopnosť vytvárať teplo.
Ukazuje sa tiež, že tvorba tepla nemusí závisieť iba od UCP1. Béžové bunky dokážu spotrebúvať energiu aj ďalšími cestami.
Pri hodnotení telesného tuku preto nestačí sledovať kilogramy alebo percento tuku.
Dôležité je, kde sa tuk nachádza, ako funguje a či dokáže energiu bezpečne ukladať alebo využívať.
Práve v tom môže byť rozdiel medzi tukovým tkanivom, ktoré svoju úlohu zvláda, a tukovým tkanivom, ktoré už začína prispievať k metabolickým problémom.
Chceš vedieť, prečo skôr priberáš, než chudneš?
Ak sa snažíš jesť rozumne, hýbeš sa, no tuk sa aj tak drží najmä v oblasti brucha alebo sa hmotnosť postupne zvyšuje, nemusí byť problém iba v množstve prijatých kalórií.
Pri metabolickej konzultácii sa pozrieme na tvoje stravovanie, obvod pása, laboratórne výsledky, inzulínovú citlivosť, pohyb, spánok aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvňovať ukladanie tuku a schopnosť tela energiu využívať.
Cieľom je zistiť, čo má v tvojom prípade najväčší význam a čo má zmysel upraviť ako prvé.
Vypočuj si rozhovor k tejto téme
Súvisiace články
