Vypočujte si článok ako podcast
Myšlienka „omladenia organizmu“ bola dlho považovaná za vedeckú fantáziu.
No nový výskum z Čínskej akadémie vied ukazuje, že kmeňové bunky odolné voči starnutiu dokážu zvrátiť fyzické aj biologické príznaky starnutia u primátov.
V štúdii publikovanej v prestížnom časopise Cell (2025) vedci počas 44 týždňov podávali starším makakom geneticky upravené bunky a pozorovali omladenie viac než polovice ich tkanív – vrátane mozgu, ciev, kostí či reprodukčných orgánov.
Tento experiment je prvým dôkazom, že bunková terapia môže pôsobiť proti starnutiu v celom tele, nielen v jednom orgáne.
Ako vznikli bunky odolné voči starnutiu
Kľúčom k úspechu boli tzv. senescence-resistant stem cells (SRCs) – teda bunky geneticky upravené tak, aby lepšie odolávali stresu a nestarli.
Vedci sa zamerali na gén FOXO3, často označovaný ako „gén dlhovekosti“. Tento gén pomáha bunkám opravovať poškodenia DNA, potláča zápal a podporuje ich regeneráciu.
Úpravou tohto génu sa výskumníkom podarilo vytvoriť bunky, ktoré boli stabilnejšie, menej náchylné na poškodenie a dlhšie si zachovali svoju vitalitu.
Na rozdiel od bežných kmeňových buniek tieto SRCs dokázali odolávať starnutiu – procesu, pri ktorom sa bunky prestanú deliť a uvoľňujú látky spôsobujúce chronický zápal.
Experiment na makakoch: 44 týždňov omladzovania
Vedci použili staršie makaky (čo zodpovedá približne 60–70-ročnému človeku) a rozdelili ich do troch skupín:
- Skupina s geneticky upravenými bunkami (SRCs),
- Skupina s bežnými mezenchymálnymi bunkami,
- Kontrolná skupina bez liečby.
Makakom podávali infúzie buniek každé dva týždne počas 44 týždňov.
Počas experimentu vedci sledovali funkcie orgánov, zmeny génovej aktivity, správanie zvierat aj biologický vek ich tkanív.
Výsledky, ktoré prekvapili vedcov
Omladenie mozgu a zlepšenie pamäti
Makaky liečené SRCs (kmeňovými bunkami odolnými voči starnutiu) dosahovali lepšie výsledky v testoch pamäti a učenia.
Zobrazovacie vyšetrenia (MRI) ukázali spomalenie úbytku objemu mozgu a zlepšenú komunikáciu medzi jednotlivými oblasťami.
V mozgovom tkanive sa zároveň znížilo množstvo škodlivých proteínov, ako beta-amyloid a fosforylovaný tau – látok, ktoré sa spájajú s Alzheimerovou chorobou.
Obnova orgánov a tkanív
Analýza viac ako 60 rôznych tkanív ukázala, že viac než polovica z nich sa po liečbe správala ako mladšie.
Zlepšila sa funkcia obličiek, pečene, srdca aj čriev. Kostné tkanivo malo vyššiu hustotu, cievy boli pružnejšie a menej zanesené.
Vedci zaznamenali aj obnovu tvorby spermií u samcov a zlepšenie funkcie vaječníkov u samíc.
Zníženie biologického veku
Pomocou tzv. epigenetických hodín výskumníci zistili, že biologický vek viacerých orgánov sa po liečbe znížil o niekoľko rokov.
Inými slovami – bunky a tkanivá sa nielen zlepšili funkčne, ale aj na molekulárnej úrovni „omladli“.
Ako to funguje: tajomstvo exozómov
Vedci zistili, že účinky liečby nepochádzajú len z transplantovaných buniek.
Bunky SRCs totiž uvoľňujú exozómy – mikroskopické častice, ktoré prenášajú proteíny a signálne molekuly do iných buniek.
Tieto exozómy pomáhajú opravovať poškodenia DNA, tlmia zápal, podporujú regeneráciu tkanív a zlepšujú komunikáciu medzi bunkami.
Vďaka tomu dokážu aktivovať omladzovacie procesy aj v bunkách, ktoré samotnú transplantáciu neabsolvovali.
V budúcnosti by sa práve exozómová terapia mohla stať jednoduchšou, bezpečnejšou a dostupnejšou alternatívou k transplantácii kmeňových buniek.
Je to bezpečné?
Počas celej štúdie neboli zaznamenané žiadne vážne vedľajšie účinky.
Zvieratá netrpeli zápalmi, neobjavili sa nádory a imunitný systém liečbu dobre znášal.
Tieto výsledky naznačujú, že terapia s využitím SRC buniek môže byť relatívne bezpečná – aspoň v krátkodobom horizonte.
Otázky, ktoré zostávajú otvorené:
- Ako dlho účinok pretrváva po ukončení liečby?
- Dá sa rovnaký efekt dosiahnuť aj u ľudí?
- Ako zabrániť riziku nadmerného rastu alebo nádorov pri použití geneticky upravených buniek?
Vedci však upozorňujú, že na potvrdenie úplnej bezpečnosti bude potrebné dlhodobé sledovanie a ďalšie testy.
Čo tento objav znamená pre budúcnosť anti-agingu
Štúdia ukazuje, že starnutie nemusí byť nezvratné.
Naopak – ide o biologický proces, ktorý možno ovplyvniť.
Ak sa podobné výsledky potvrdia aj u ľudí, bunkové terapie by mohli zásadne zmeniť medicínu – od liečby chorôb súvisiacich so starnutím až po predlžovanie zdravého a aktívneho života ako celku.
Tento výskum je zároveň dôkazom, že moderná veda sa rýchlo približuje k cieľu, o ktorom sme kedysi len snívali – spomaliť alebo dokonca zvrátiť proces starnutia.
Ako môžeme podporiť dlhovekosť už dnes
Aj keď klinické testy na ľuďoch ešte len čakajú, tento výskum potvrdzuje, že mechanizmy dlhovekosti sú ovplyvniteľné.
Zdravý životný štýl, pravidelný pohyb, kvalitný spánok a vyvážená výživa, ktorá podporuje opravy DNA, aktivujú podobné biologické cesty ako gén FOXO3 – ten istý, ktorý vedci spájajú s dlhovekosťou.
To znamená, že aj bez laboratórnych zákrokov môžeme každý deň prispieť k tomu, aby naše bunky starli pomalšie a telo si dlhšie zachovalo vitalitu.
🔗 Zdroje informácií:
- PubMed – abstrakt štúdie „Senescence-resistant human mesenchymal progenitor cells counter aging in primates“
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/40516525/ PubMed
- EurekAlert – tlačová správa „Scientists use engineered cells to restore vitality in primates“
- https://www.eurekalert.org/news-releases/1088662 EurekAlert!
- PMC / PubMed Central – verzia článku „Attenuation of primate aging via systemic infusion of senescence-resistant mesenchymal progenitor cells“
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12202244/ PMC
- Chinese Academy of Sciences – správa „Scientists Use Engineered Cells to Combat Aging in Primates“
- https://english.cas.cn/newsroom/research_news/life/202506/t20250620_1045926.shtml Čínska akadémia vied